Počuli ste už o tomto projekte? Nie? V krátkosti Vám ho predstavím. Na stránke www.vianocnyzazrak.sk sa plnia sny seniorom v domovoch sociálnych služieb. Je to niečo podobné, ako projekt „koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“, ale rozdiel je v tom, že tu sú uvedené konkrétne priania daného seniora. Nemajú však žiadne finančné obmedzenia, môžu si zažiadať naozaj čokoľvek, po čom túžia. Najväčšiu skupinu však tvoria jednoduché darčeky ako kozmetika, sladkosti, krížovky, knihy, oblečenie či predplatné novín alebo časopisov. Projekt vznikol v roku 2017, kedy sa podarilo splniť 650 prianí seniorom z 32 zariadení sociálnych služieb na celom Slovensku. V roku 2020 sa podarilo potešiť skoro 6000 seniorov a tento rok sa splnilo až 7 095 prianí.

V minulosti som sa zapájala s kolegami v práci. No tento rok myšlienka potešiť seniorov chytila za srdce aj niektorých členov FS Rozvadžan. Rozhodli sme sa zapojiť a spoločne sa nám podarilo potešiť 10 seniorov. Jednalo sa o päť seniorov z Trenčianskej Turnej, dvoch z Čadce, dvoch z Adamovských Kochanoviec a jedného z Chynorian. Do balíčkov sme samozrejme pribalili aj obe CD FS Rozvadžan a deti z DFS Lampášik nakreslili pohľadnice.  Do Trenčianskej Turnej som balíčky zaniesla osobne a bolo krásne vidieť radosť a vďačnosť pani riaditeľky. Už sa tešíme, keď budeme môcť prísť potešiť aj seniorov osobne hudbou a spevom.

Činnosť vianočného zázraku sa však Vianocami nekončí. Na webstránke zostalo 1 293 prianí, ktoré sa nepodarilo splniť v predvianočnom období. Nachádza sa v nich aj množstvo skromných želaní, ktoré nie sú finančne náročné a obdarovaných seniorov potešia aj po sviatkoch. Na facebookovej stránke sú postupne zverejňované fotografie z odovzdávania darčekov. Čo môže potešiť viac, ako radosť v ich očiach?

Dobrá vec sa podarila! V prvú novembrovú sobotu dostala myšlienka vybudovať alej s ovocnými stromami reálnu podobu. Bol to dlhý čas, kým sa podarilo dostať do tohto bodu. Plány začali ešte v roku 2017, kedy sa podarilo zrekonštruovať historický drevený kríž. Bol postavený na pamiatku ľudí, ktorí padli v boji v období kuruczkej vojny v bitke pri Hámroch v roku 1708. V minulosti išla cez Rozvadze cesta, ktorá spájala Trenčín s Beckovom. Cesta viedla práve popri tomto kríži, na mieste, kde aktuálne vznikla alej.

V sobotu ráno po 9 hodine sa v okolí kríža začali schádzať prví ľudia. Odborníci pod vedením Petra Kadáka v tom čase už usilovne pripravovali stromčeky na sadenie. Spolu približne 140 ks stromčekov čakalo na vysadenie. Nachádzali sa medzi nimi hrušky, slivky a jablone, všetko stromy zo starých regionálnych odrôd, ktoré sa už vytratili z našich záhrad. Na každého, kto si stromček objednal čakala súpiska, na ktorej mali uvedenú presnú polohu stromčeka spolu s podrobným popisom sadených stromčekov. Do akcie sa zapojilo 40 rodín, ktoré si adoptovali stromčeky. Stankovčania si zakúpili rôzne počty ovocných drevín, niekto jeden a niekto aj viac.

Pozvanie na túto milú akciu prijali aj predseda TSK Jaroslav Baška, Miroslav Maxon, evanjelická farárka  Jarmila Petrulová s manželom Milanom Petrulom, náš rodák rímskokatolícky kňaz Juraj Sedláček, predseda družstva Stanislav Kobza, starosta Martin Markech a bývalá starostka obce Eva Beňovičová.  Spoločne s Vendelínom Sedláčkom zasadili v okolí kríža jedenásť líp.

Svoje miesto v aleji budú mať aj rôznorodé dreviny, ktoré si vysadí miestna škola. Slúžiť bude pre žiakov, v rámci edukácie o rozličných druhoch stromov. V budúcnosti je v pláne výsadba kvetinovej lúky s hotelmi pre hmyz. Okrem toho sa tu plánujú osadiť aj lavičky na počesť ľudí, ktorí sa spájajú s našou obcou.

Po úspešnom vysadení stromčekov bola možnosť opiecť si rôzne dobroty na ohnisku, ktoré sme udržiavali od samotného rána. Tak, ako vždy, keď sa stretne partia folkloristov, nemohol chýbať ani spev doprevádzaný harmonikou a klarinetom. Niet divu, že poslední „stromkári“ odchádzali až keď sa začalo stmievať.

Už nám zostáva len trpezlivo počkať do príchodu jari, keď sa alej zazelená a ukáže sa v plnej kráse. Verím, že sa postupne stane obľúbeným miestom každého z nás, kde sa môže stíšiť, načerpať energiu, jednoducho oáza pokoja u nás v Stankoviach.

Napísali o nás:

V Trenčianskych Stankovciach vysadili aleju stromov pri historickej ceste, VIDEO (dnes24.sk)

Aleju ovocných stromov vysadili pri ceste z čias Rákociho (teraz.sk)

FOTO: Vysadili ovocnú alej. Ide o tradičné regionálne odrody – SME | MY Trenčín

Ovocná aleja v Trenčianskych Stankovciach vysadená za víkend – Z regiónu – Rádio Regina Západ (rtvs.sk)

Kedysi prípravami na stavanie mája žila celá dedina. Mládenci debatovali, ktorá dievka si takúto poctu zaslúži, nakoniec sa museli rozhodnúť, koľko tých májov vôbec bude. Potom nasledovali obchodné rokovanie s gazdami, ktorí to budú ochotní aj zaplatiť. Nakoniec sa vybrali do hôr a stromy – máje, sekerou a pílkou „pustili dole”.

Dovoz májov sa zabezpečoval zväčša konským povozom a celá akcia stavania májov bola pod neustálym drobnohľadom ostatných obyvateľov obce. Mládenci si nemohli vyrobiť nejakú hanbu, lebo by ich všetci ohovárali po celý rok. Dievky si túto robotu mládencov tak isto veľmi vážili a zabezpečovali všetko tak, aby boli mládenci spokojní.

A ako to je dnes? Členovia FS Rozvadžan sa pokúsili o oprášenie tejto tradície stavania mája tradičným spôsobom, a tak sa pustili do roboty. Ako to teda prebiehalo? Nebolo to až tak náročné, aké boli sprvu obavy. Bolo len treba vyhľadať vhodný strom v horách, zabezpečiť súhlas od Urbárskeho spoločenstva, požičať traktor na jeho dovoz, doviesť a očistiť ho, obehnúť dedinu a požiadať niekoho o pekný „stromček-vršák”, vykopať jamu, pripraviť a ozdobiť máj, zohnať potrebný „vercajch” (kozičky, rebríky, hasičské háky, laná…) na stavanie a nakoniec ho len postaviť.

A keďže všetko dopadlo dobre, a tak, ako malo byť, zostal čas aj na dobrú pesničku a príjemný májový večer s peknou atmosféru pod novým májom. Toto všetko sa podarilo len preto, že niektorým ľuďom ešte záleží na dodržiavaní starých tradícií. Ďakujem preto všetkým folkloristom, futbalistom ako aj občanom našej obce, ktorí sa podieľali na tejto peknej tradícii, a snažia sa ju takýmto spôsobom odovzdať ďalšej generácii.

Vendelín Sedláček

Počas krátkeho obdobia, od začiatku apríla do polovice júla 2017, sa v Rozvadzoch pri kríži podarilo vytvoriť veľmi pekné miesto oddychu a pokoja. Počas niekoľkých brigád sa členom FS Rozvadžan a občanom Trenčianskych Stankoviec v spolupráci s Obecným úradom podarilo zrekonštruovať historický drevený kríž, upraviť okolie drobnými terénnymi úpravami a osadiť dve drevené lavičky k odpočinku.

Ošetrenie a odborné orezanie suchých konárov líp vykonali pracovníci Obecného podniku služieb. Mechanizáciu a vykonanie hrubých terénnych úprav poskytol Dušan Pevný a jeho stavebná firma Monolit Slovakia. Samotnú opravu a rekonštrukciu dreveného kríža vykonali Juraj Ševčík a František Ondrášek pod odborným vedením Ľuboša Ondráška z Veľkých Bieroviec.

 Dubové drevo na opravu ramena kríža poskytol Miroslav Ľahký z Malých Stankoviec. PD Inovec zabezpečilo pokosenie prístupovej cesty a poskytlo finančné prostriedky na čiastočnú úhradu nákladov na terénne úpravy. Drevo na lavičky poskytol Ivan Vašek. Na výrobu, osadenie a návrh informačnej tabule sa podujal Slavo Tomík, ktorý je aj autorom textov. Ich anglický preklad zabezpečili manželia Lenka a Luke Cooper. Potrebný štrkopiesok k rekonštrukcii základovej pätky poskytla urbárska a pasienková spoločnosť Veľké Stankovce.

 Už len z vymenovania týchto jednotlivých činností je zrejmé, že rekonštrukcia tohto miesta oddychu nebola vôbec jednoduchá a bez patričnej podpory a obetavosti folkloristov a občanov celej našej obce by bola neuskutočniteľná. Bolo veľmi zaujímavé vrátiť sa do krátkej minulosti – doby brigád a spoločných prác na poli, ktoré utužovali medziľudské vzťahy, a vytvárali sa tak verejnoprospešné hodnoty k úžitku nás všetkých.

Veľmi dobre sa svojej úlohy zhostili naše folkloristky, ktoré nám zabezpečili stravu a doniesli ju ako kedysi na vlastných chrbtoch v „plachetkách“.

Ďakujem týmto všetkým ľudom, ktorí prispeli k obnoveniu toho miesta pokoja, okolo ktorého sme každodenne chodili, a kde sme si v horúcich letných dňoch našli chvíľu na odpočinok. Som veľmi rád, že sa tak podarilo zachovať miesto, ktoré nám zanechali naši predkovia, a pevne verím, že sa nájdu ľudia, ktorí ho budú udržiavať, a zachovajú ho tak pre ďalšie generácie.

Vendelín Sedláček

Je len veľká škoda, že tieto brigády neoslovili najmladšiu generáciu našich spoluobčanov, ktorí takto prišli o možnosť prispieť svojou prácou k zveľaďovaniu svojej obce.

Jeden dátum v 12-ročnej histórii folklórnej skupiny Rozvadžan je veľmi dôležitý. Je to 22. február 2020. Bolo to posledné vystúpenie nášho folklóru na verejnosti, a to pri príležitosti obecnej zabíjačky v Trenčianskych Stankovciach. Hrali, spievali a tancovali sme pri obecnom úrade, kde sa robili a predávali zabíjačkové špeciality. Večer potom Jednota dôchodcov robila pochovávanie basy, ktoré má v obci už viacročnú tradíciu. Basa mala byť „pochovaná” na štyridsať dní, pokiaľ trvá pôst.

Pandémia Covidu 19 však „pochovala” basu na 510 dní, lebo prvé vystúpenie Rozvadžanu po dlhom pôste by malo byť 14. augusta 2021 na folklórnom festivale Stankovské zvony. Keďže väčšina súboru je už v seniorskom veku a počas tých 500 dní bolo veľmi málo možností trénovať, rozhodli sme sa nabrať trochu kondície na spoločnom sústredení.

Voľba padla na Čertov a hotel František v Lazoch pod Makytou. A tak v dňoch 9.- 11. júla 2021 sa tak aj stalo. Z obce sme odchádzali v piatok o 18.00 hod. a po ubytovaní a večeri sme dali hneď prvý tréning s pásmom, s ktorým vystúpime na Stankovských zvonoch. Po asi hodinovej javiskovej skúške pokračovala spevácka skúška, ktorá trvala takmer do polnoci. V sobotu nás čakala zaberačka, lebo boli naplánované až tri jeden a pol hodinové skúšky. Po prvej doobedňajšej skúške viac ako polovica z 32 zúčastnených relaxovala v hotelovom bazéne. Po obede bol naplánovaný dvojhodinový oddych a potom druhá skúška. Po nej zasa bazén, ale už nás bolo menej ako pred obedom.

Večerný tréning už bol v trochu ľahšom tóne, lebo tak tvrdo 3-fázovo ako my netrénovali hádam ani naši olympionici, ktorí išli na olympiádu do Tokia. Keďže v Rozvadžane máme viac žien ako mužov, tak sme vymysleli dámsku volenku, kde si ženy zo širáka vyťahovali mená, s kým budú tancovať, aby sa ušlo na všetky. V jednej chvíli tancovali skoro všetci muzikanti naraz, ale hudba šla ďalej, lebo na voných hudobných nástrojoch hrali aj tí, čo to nevedia. Tí menej zdatní, alebo viac unavení odchádzali postupne spať, takže do pol druhej v noci nás tam zostalo len asi desať skalných.

Ráno sa aj tí, čo išli spať skôr sťažovali, že toho veľa nenaspali, lebo sme robili šramot za tridsiatich. A v noci vraj niektorí potom chrápali tak, že ich bolo počuť cez steny aj do druhých izieb.

V nedeľu po raňajkách bola posledná tanečno-spevácka skúška, kde sme do kola vytiahli aj personál hotela. Prekvapil najmä mladý prevádzkar hotela, ktorý si od nás požičal harmoniku a zahral nám ale tri, štyri pesničky. Ukázalo sa, že je to tiež folklorista

Po obede o 13.00 hod. prišiel pre nás autobus a uťahaných, ukonaných a trochu nevyspatých nás odviezol domov. Napriek tvrdým podmienkam sústredenia vládla u všetkých účastníkov spokojnosť.

Pavol Múdry

Spomienka na Františka Rozvadzského

Tak, ako je to už zvykom, prvú júlovú sobotu si niekoľko členov FS Rozvadžan, spolu so svojimi blízkymi, pripomenulo osud Františka Rozvadzského výstupom na miesta, kde prežil väčšinu svojho života.

Všetko sa začalo v Selci o 8.45 hod., odkiaľ sa „turistiky-chtiví” aktéri vydali na takmer dvojhodinovú cestu naprieč krásami Považského Inovca, k pamätnej tabuli. Aj keď cesta bola náročná, kopce nekonečné a slnko hrialo, s krátkymi prestávkami, malým občerstvením a niekedy aj „potúžením” sa skupina turistov stretla pri Inoveckej chate s druhou skupinkou, ktorá si zvolila menej náročnú a rýchlejšiu cestu k chate autom.

Odtiaľto už spolu smerovali k dnes už zrútenej jaskyni, v ktorej v polovici 17. storočia žil pustovníckym životom František Rozvadzský. Tu si už po jedenástykrát pripomenuli život tohto zemana, ktorého veľký žiaľ a pocit viny za smrť svojej milovanej, vyhnali do hôr pod Považský Inovec, kde prežil desaťročia svojho života. Jeho pamiatku si uctili spoločnou modlitbou, zapálením sviečok a zaspievaním obľúbenej piesne Františka Rozvadzského – „Ó, Mária, pozri na mňa, na človeka hriešneho…”

Po chvíľke venovanej spomienke na ich rodáka sa všetci presunuli k neďalekému ohnisku, kde ich po náročnej túre čakala vytúžená opekačka. Lesom sa nešírila iba vôňa pečenej slaninky a špekačiek, lesom sa niesli aj tóny harmoniky a spevu. A ako sa na správnych folkloristov patrí, ani jedna nôžka nestála. Tancovalo sa, krútilo… Bolo veselo! 30 účastníkov sa príjemne zabavilo.

Tí, ktorým sa tam najviac páčilo, odchádzali až po 19. hodine. Unavení, s úsmevom na tvári, s peknými zážitkami z príjemne prežitého dňa sa všetci šťastne vrátili domov.

Keďže táto akcia má z roka na rok väčšiu účasť, veríme, že sa o rok pri tejto príležitosti znova stretnú v ešte hojnejšom počte.

Slávka Klimová