Gazdovský dvor

Gazdovský dvor Štefana Tomíka

Pôvodne želiarsku usadlosť koncom 19. storočia odkúpil Štefan Tomík a na základoch starej budovy v roku 1913 postavili jeho synovia Štefan a Ján nový dom.

Dom je pozdĺžneho tvaru, orientovaný kolmo na tok potoka. V prednej časti mal hospodárstvo starší z bratov – Štefan s rodinou. Táto časť domu obsahovala obytnú časť (izbu, kuchyňu a komoru), smerom dozadu potom ďalšiu komoru a maštaľ pre dobytok. Zadná časť domu patrila rodine Jána Tomíka a mala podobné zloženie. Dom má betónovo-kamenné základy, steny sú zväčša z nepálenej, surovej tehly. Hlina sa miešala s plevami, formovala a sušila v drevenej forme. Nosná časť domu je spevnená pálenou tehlou. Drevený strop je pôvodný. Betónová pivnica, v prednej časti dvora, je z prvej polovice 20. storočia a slúžila na uskladnenie zemiakov a kŕmnej repy.

Tesne za ňou je studňa, ktorá slúžila obom rodinám. Pôvodne boli na dvore umiestnené drevené šopy na uskladnenie dreva a drobného náradia a kuríny pre hydinu. V blízkosti maštalí mali gazdovia hnojiská, za ktoré slúžila buď vykopaná jama alebo v lepšom prípade boli ohraničené betónovým múrom. Tesne za domom stála pôvodne spoločná stodola, ktorá bola postavená takmer na celú šírku pozemku. Bol ponechaný len malý priechod vedľa plota. Stodola mala ale veľké obojstranné vráta, aby bolo možne prejsť s plne naloženým vozom sena alebo slamy do záhrady, kde mali gazdovia umiestnené stohy kŕmnej a podstielkovej slamy. Seno bolo uskladnené na „polešení“ v stodole, čo bola horná časť pod strechou alebo na povale samotného domu, čo zasa zlepšovalo izolačné vlastnosti domu v zime. Keďže gazdovia obhospodarovali role, na ktorých si dopestovali všetko potrebné pre obživu svojej rodiny, dobytku i hydiny, v záhrade boli zasadené plodiny na rýchle upotrebenie, zelenina a bylinky. Boli tu tiež ovocné stromy – jablone (jonatánky, pruháče, kožovky), hrušky (parížanky, Boscove fľaše, hniličky), biele i modré slivky (bystrické). V zadnej časti záhrady, takmer na záhumní boli zasadené vlašské orechy, ktoré svojim mohutným vzrastom chránili záhradu i budovy pred studenými severnými vetrami. V zadnej časti záhrady bola pôvodne postavená sušiareň ovocia. Tu sa na „lesky“ z prútia ukladali slivky, hrušky a jablká na sušenie. V bočnej časti bol prístup k ohnisku, na ktorom sa kúrilo hlavne klátmi a koreňmi pretože tie vydržali dlho a plynulo horieť. Vôňa „zápečiek“ sa potom šírila po celom okolí.

K expozícii gazdovského dvora boli pripravené tri miestnosti. Predná izba – slúžila za príbytok i spálňu pre celú rodinu.

Kuchyňa – bola zároveň pitvorom a vchodom z dvora. Pôvodná chlebová pec bola rozobratá a zostal z nej iba zvyšok.

Predná komora – v nej bývali ďalší členovia rodiny a slúžila na uskladnenie hospodárskeho náradia a produktov.

Na dvore je umiestnené náradie používané sedliakmi na poli i v domácnosti – volské jarmo, pluh na oranie, jarkovač, plečka na pletie burgyne a zemiakov, brány na úpravu pôdy pred i po siatí obilia, sejačka. Do plachetky uchytenej na trojnožke, gazdiné ukladali malé deti pri práci na poli. Trlica a hachla slúžili na spracovanie konope. Ďalej sa tu nachádza váha, sečkovica a ručná brúska na brúsenie náradia.