Aj Vy ste tam boli? Že nie ? Škoda! Veľká škoda. Mohli ste zažiť to, čo zažívali  všetci zúčastnení  v sále Spoločenského domu v Tr. Stankovciach 1. apríla 2022.

Bol to zážitok, ktorý v mnohých oživil stopy lásky k rodnej hrude, ako sa o tom písalo v dávno zabudnutých dielach majstrov slovenskej literatúry. O láske k vlasti a k rodnému kraju sa učilo a učí aj dnes v školách. Práve v tejto dobe, je to téma stále viac aktuálnejšia.

 V úvode celého podujatia sa uskutočnil krst knihy  ,,Mozaika života našej dediny “, ktorá bola vydaná v roku 2021 kolektívom autorov – členov redakčnej rady novín HLAS.

Film, ktorý sme následne zhliadli, rozprával… Ústami  žijúcich  pamätníkov obce rozprával o tom, ako bolo kedysi , o tom, aký vzhľad nadobudla obec po zlúčení do jedného celku. Videli sme a vypočuli si myšlienky  mnohých občanov zo všetkých častí Trenčianskych Stankoviec, niektoré  boli vtipné, spontánne vyslovené spomienky na udalosti, ktoré sa diali  v realite minulosti. Objektívny bol  príhovor starostu obce, podľa ktorého sme všetci obyvateľmi jedného celku a podľa toho sa máme  aj správať. Vypočuli sme si aj pripomenutie povesti o Svätoplukových prútoch, že len v jednotnom postupe možno napredovať a byť silní. Vo filme odznelo toľko krásnych myšlienok a slov, že sa nejednému divákovi zaleskla slza v očiach.  

Samotnému premietaniu filmu predchádzala scénka v podaní ochotníkov z divadelného súboru o tom, ako to bolo pri realizácii myšlienok o vzniku jednotnej obce pred 50 rokmi, o tom, aký názov by mala obec niesť a pod. Vtipne a nápadito spracovali vtedajšie udalosti. Pri niektorých scénach bolo smiechu veľa a potlesku ešte viac. Bol to veľmi dobrý nápad skĺbiť premiéru filmu s touto divadelnou aktivitou. Po skončení filmu  členovia FS Rozvadžan a divadelníci humornou formou predviedli spomienky na dávno minulé časy oprášením budovateľských piesní, ktoré sme sa mnohí učili v školách, spievali sa na májových manifestáciách a pod.

Úžasný nápad- vytvoriť takéto dielo!!!

 Myslíte si, že je to nadnesený pohľad? Zbytočný pátos a zveličenie ? Škoda, že ste to neprežili s nami, potom by ste sa na toto krásne dielo dívali iným pohľadom. A snáď aj ináč zmýšľali a konali. Veď tvorcom filmu išlo predovšetkým o to, poukázať na fakt, že Trenčianske Stankovce sú obcou žijúcou, tvoriacou stále nové a nové objekty, ktoré nikde na okolí nejestvujú. Že by sme mali byť hrdí na to, že sme jej obyvateľmi. Že by sme mali čerpať z múdrosti starších.  Že by sme mali prispieť v rámci svojich síl, či nápadov k jej ďalšiemu rozvoju. Nezáleží na tom, že som z tej, či z onej časti obce. K dobrej myšlienke sa pridať, pomôcť pri jej realizácii, premôcť vlastnú záhaľčivosť a prísť. Kam? Tam, kde je to potrebné.

Takto to mysleli tvorcovia filmu.

Za toto im patrí obrovské poďakovanie.

Veď od myšlienky k jej realizácii je veľmi ďaleko. A nie je to také jednoduché, ako to v skutočnosti vyzerá. Koľko nápadov, diskusií, skúšok, nácvikov, zabezpečovania kameramanov, techniky, kostýmov, finančných možností, koľko času z osobného voľna obetovali a ešte veľa neuvedených rôznych činností a problémov museli organizátori zvládnuť a prekonať…

   Jedna myšlienka, ktorá bola v programe vyslovená znela, že to, čo je vyslovené, sa časom zabudne, to, čo je napísané a vytvorené, to nás prežije a ostáva večne.

P.S.: Možno by bolo dobré uvažovať o reprízach filmu.

                             Mgr. Terézia Kadáková