Budeme mať svoj festival?

Pridal: | Publikoval na: 2 októbra, 2021

Tak túto otázku sme si dávali, keď sme sa rozhodovali, či sa pokúsime ponúknuť krásu folklóru našim spoluobčanom a prinesieme im ju priamo na stôl – do stredu obce. Stôl sme prestreli a ponúkli mimoriadne bohaté menu.

Veď nikdy v histórii obce sa nestalo, aby sa u nás predstavilo 12 folklórnych súborov a svoje umenie prezentovalo 333 účinkujúcich zo siedmich dedín. Ponúkli sme aj zákusok v podobe sprievodu všetkých folkloristov od Malostankovskej zvoničky po Spoločenský dom. Ako chutilo ponúknuté, sme sa dozvedali od všetkých, čo boli prítomní a tí si veľmi pochvaľovali. Sme veľmi radi, že nás takto podporili a vytvorili priaznivú atmosféru. Veď na náš festival boli zvedaví prítomní diváci a keď k nim prirátame 333 účinkujúcich, ktorí sa schovávali pred páľavou v Spoločenskom dome, tak môžeme byť nadmieru spokojní. Presvedčili sme sa, že dokážeme zvládnuť aj takúto mimoriadne náročná akciu. Preto veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto akcie. Ďakujeme veľmi pekne vedeniu obce, TSK a jeho predsedovi, ktorý prevzal nad naším festivalom záštitu, všetkým sponzorom a dobrovoľným pracovníkom, ktorí sa mimoriadne obetovali pre niečo, čomu hovoríme zachovávanie tradícií.

Nedá mi nespomenúť a nepoďakovať sa dvom vzácnym ľuďom, ktorí majú na svojom chrbte už osem krížikov a môžu ísť príkladom pre nás všetkých ostatných. Ďakujeme preto Františkovi Letkovi, ktorý nás všetkých ohromil svojím majstrovským zvonením na dvoch zvonoch v Malostankovskej zvoničke, a kapelníkovi Stankovskej dvanástky Štefanovi Dobiášovi za jeho pekné a povzbudivé slová na záver festivalu.

Zostáva nám len dúfať, že si Stankovčania obľúbia a zoberú za svoj Stankovský festival – Stankovské zvony tak, ako to robia aj ostatné obce a dediny na Slovensku. Veď každá dedina si zachováva svoj rázovitý charakter, zvyky, históriu, každá má svoju identitu. Naši predkovia nám vytvorili vzácne dedičstvo a my sa s ním stretávame až dodnes. Je veľa dedín na svete, ale len jedna jediná je tá naša, rodná. Bohatá odvekým talentom, umením svojho ľudu, bohatá soľou zeme. Často pripomína babkinu truhlicu, ktorú, keď otvoríš, zrazu ti v srdci zavonia materina dúška, suchý kvet lipy a majoránu. Zachovajme si toto krásne dedičstvo, opatrujme a chráňme ho pre naše nasledujúce generácie.

Vendelín Sedláček





Komentáre sú uzatvorené.