2016

Hodové slávnosti – Bobot, 25.09.2016

V nedeľu popoludní 25.9. bolo na záver septembra veľmi pekné počasie. Teplé slnečné lúče lákali von, voľné nedeľné popoludnie umožňovalo rôznorodé aktivity. Keďže Rozvadžan prijal pozvanie na vystúpenie na hodových slávnostiach v Bobote, program členov súboru na toto popoludnie bol určený jednoznačne. O 13.hod. sa postupne pousádzali v autobuse a Janko Gabriš za volantom zamieril do Bobota. Po ceste sme ešte pribrali ďalších členov súboru, ktorí nebývajú v Trenčianskych Stankovciach a krátko po pol druhej sme dorazili do cieľa vystúpenia – na futbalové ihrisko v Bobote. Na ihrisku sa varil guláš a rozkladali stánky. Rozvadžan mal po dlhšom čase predviesť celý program Rok na dedine, preto sa hneď po príchode začalo skúšať.

Začiatok vystúpenia bol naplánovaný na 14.hodinu. Pre domácich to bolo asi skoro. O 10.hod.mali hodovú svätú omšu spojenú s vysluhovaním sviatosti birmovania. Potom určite nasledoval v domácnostiach obed, a tak na ihrisko do 14.hod. prišlo iba málo divákov. Starostka posunula začiatok o 15 minút, ale divákov veľa nepribudlo. Keďže o 15.30 hod. sa na ihrisku mal začať futbalový zápas a v kultúrnom programe sa okrem nášho Rozvadžanu mal predstaviť ešte detský folklórny súbor a kúzelník, začiatok sa už ďalej nedal posúvať.

Javiskom bola betónová plocha, ktorá dala zabrať podrážkam čižiem tanečníkov. Po celú hodinu vystúpenia im do tvári svietilo slnko, ale Rozvadžan už vystupoval na rôznych pódiách a vždy si poradil – s podmienkami aj so zastúpením chýbajúcich členov. A tak to bolo aj tu.

Program pozostával z 5 pásiem – Fašiangy, Ďuro, Regrútske piesne, Máj, Dožinky. Jednotlivé bloky programu boli prepojené sprievodným slovom v podaní Veroniky Rožníkovej. Diváci v obecenstve si viaceré piesne pospevovali spolu s vystupujúcimi. Postupne počas programu sa rady obecenstva rozširovali. V obecenstve dokonca sedel aj jeden krojovaný člen súboru, ktorý sa rozhodol nevystupovať. Pri speve, tanci a hovorenom slove čas plynul rýchlo, pásmo striedalo pásmo až prišlo na poslednú pieseň a záverečné klaňanie sa. Obecenstvo svoje ocenenie programu vyjadrovalo potleskom v priebehu vystúpenia i na jeho záver.

Po skončení vystúpenia Rozvadžanu program na ihrisku v Bobote pokračoval, ale my sme sa nezdržali. Nasadli sme do autobusu a zamierili na spiatočnú cestu domov. Zobrali sme to okľukou cez Svinnú a Soblahov, aby sme vyložili členov súboru. V Soblahove sme vystúpili všetci a pobrali sa do Hostinca u Ondreja. Tam sme sa občerstvili, pripomenuli si narodeniny Mariany a zaspievali jej i plnému dvoru hostí niekoľko piesní. V dobrej nálade sme potom opäť nasadli do autobusu a pokračovali za spevu a smiechu v ceste domov.

Týmto vystúpením skončila séria letných aktivít súboru Rozvadžan pod holým nebom. Ďalšie tohtoročné vystúpenia už budú vo vnútri. A určite ich do konca roku ešte niekoľko bude a my sa na ne budeme tešiť.

O.Š.

Trenčianske Stankovce, 16. – 17.09.2016

Piatok 16.9. a sobota 17.9.2016 boli v našej obci venované oslavám. Oslavovala škola i obec.

Piatok 16.9.2016 bol krásny slnečný deň. V škole sa už od 10.hodiny schádzali pozvaní hostia, aby si pripomenuli 60 rokov od jej slávnostného otvorenia. Po dvoch hodinách sa všetci hostia presunuli zo školy do Spoločenského domu. Tam sa o 13.hodine začal slávnostný program venovaný významnému jubileu. Hlavnými účinkujúcimi v programe boli žiaci školy, medzi nimi aj mladí folkloristi zo školského súboru Stankovčan, ktorí mali pre publikum pripravené pásmo spevu, tanca a hier. Na záver programu vystúpili dospelí folkloristi z Rozvadžanu. V krátkom asi 10-minútovom vystúpení zazneli v ich podaní piesne a tance zo zábavy v Rozvadzoch. Keďže bol pracovný deň, na pódiu viacerí členovia súboru chýbali, medzi nimi aj hudobníci. Aj napriek tomu vystúpenie zvládli a ako obvykle preniesli zábavu z javiska do publika a rozospievali viacerých v hľadisku. V úplnom závere programu si spolu so všetkými účinkujúcimi i publikom pripomenuli svoje školské časy a zaspievali spomienkovú pioniersku pieseň. Papiere v ich rukách svedčili o tom, že text piesne si s odstupom rokov už museli pripomenúť s pomocou „ťaháka“. Po vystúpení sa ešte zostali zabávať v prisáli. Ako obvykle aj teraz nezabudli prísť zaspievať aj pozvaným hosťom v hlavnej sále. Tí ich úsilie ocenili potleskom a spevom spolu s nimi.

sobotu 17.9.2016 meteorológom ich predpoveď o zmene počasia vyšla a už dopoludnia sa z oblohy liali prúdy vody. Takéto počasie nás nepotešilo, lebo v tento deň sme si v našej obci pripomínali 250.výročie narodenia a 190.výročie úmrtia kartografa a vysokého vojenského dôstojníka Jána Lipského, rodáka zo Sedličnej.

Popoludňajší program venovaný nášmu najvýznamnejšiemu rodákovi sa začínal vernisážou výstavy v malej sále Spoločenského domu o 13.hodine. V prednáške bol pripomenutý vojenský život a kartografické dielo Jána Lipského.

Potom o 14.hod. sa pred Spoločenským domom sformoval sprievod na čele s husármi na koňoch. Hneď za nimi kráčali v krojoch dychová hudba Bodovanka, členovia Rozvadžanu, deti so znakom obce, starosta obce, poslanci obecného zastupiteľstva, hostia a občania. Všetci sa vydali ku hrobke Jána Lipského. Našťastie sa práve vtedy počasie dočasne umúdrilo a sprievod i pietna spomienka pri hrobe nášho rodáka sa uskutočnili podľa plánu a bez dažďa. Po príhovoroch, čestnej salve a položení vencov ku hrobu Jána Lipského sa všetci vrátili naspäť do Spoločenského domu.

oslavy-lipsky-sprievod

Tu o 16.hodine pokračovalo slávnostné popoludnie. Na úvod sa prítomným prihovoril starosta obce a historik predstavil Jána Lipského ako človeka, vojaka a kartografa. Potom nasledoval pestrý kaleidoskop kultúrneho programu, v ktorom sa predstavil Spevokol JD, deti zo základnej školy, detský folklórny súbor Stankovčan a na záver programu folklórny súbor Rozvadžan. Javisko ovládli muži, ženy stáli vzadu a dopĺňali mužské hlasy v pásme Regrúti. Toto pásmo bolo z repertoáru Rozvadžanu vybraté kvôli vojenskej profesii Jána Lipského. Rozvadžan ako vždy vytvoril a do hľadiska preniesol pozitívnu atmosféru.

oslavy-lipsky-program

Po skončení programu nasledovalo spoločenské posedenie. Pri ňom ako obvykle členovia Rozvadžanu rozoberali svoj výkon na javisku. Na ich kritiku do vlastných radov reagovala moderátorka programu s tým, že obecenstvo nehľadá pri vystúpení chybičky, ktoré sa vyskytnú, ale vníma celkovú pozitívnu atmosféru a radosť z vystúpenia, ktorú Rozvadžan vždy vyžaruje a šíri do publika. A to je to, čo pri ich vystúpeniach obecenstvo vždy vycíti a ocení.

O.Š.

Zájazd Hrušov – Veľká Lehota – Levice, 20. – 21.8.2016

V minulom roku v lete sa Rozvadžan po prvýkrát vybral na 2-dňový zájazd (na Oravu). Akcia bola úspešná a preto vedúci súboru a výbor dali zájazd dal do plánu aktivít aj na rok 2016.

Deň D nastal v sobotu 20.8.2016. Ráno o 8.hod. do autobusu postupne nasadlo 29 účastníkov zájazdu. Za volantom autobusu sedel opäť Janko Gabriš. Cesta na juh Slovenska bola tichá, pokojná a pomerne dlhá. Viacerí si sťažovali na nevoľnosť, ktorá ich počas cesty postihla.

Cieľom dňa bola obec Hrušov, kde sa 19. – 20.8. konal už 21.ročník festivalu Hontianska paráda. Aká veľká akcia to je, sme zistili po 11.hod. na mieste, keď sme sa už niekoľko kilometrov pred obcou dostali do dlhej kolóny áut mieriacich na festival. Našťastie sme dostali prednosť v jazde a mohli ísť s autobusom až do obce. Z odstavných parkovísk pre osobné automobily to bolo totiž do centra diania ešte  poriadne ďaleko. Zaplatili sme vstupné, označili sa páskou a tešili sa na to, čo nás čaká. Rozvadžan tu nemal naplánované oficiálne vystúpenie, preto boli všetci v civile, väčšina v bielych tričkách s logom Rozvadžanu. Našu radostnú náladu hneď v úvode schladil technický problém s autobusom, ktorý to pri odbočení doľava do kopca nezvládol celkom úspešne. Chlapi to však, našťastie, za krátky čas dali do poriadku. Vyrazili sme na cestu dolu z kopca do dediny, kde boli vo dvoroch i v starých domčekoch ukážky remeselných výrobcov, predaj ľudovo-remeselných výrobkov, ochutnávka jedál i vín, burza krojov. V množstve stánkov sa predávalo všeličo a k tomu bolo na viacerých miestach posedenie pri hudbe a speve. Príjemne unavení prehliadkou, ktorú sme zabsolvovali v malých skupinkách sme sa nakoniec stretli na káve a občerstvení na jednom mieste, kde vyhrávala ľudová hudba. Samozrejme, že sme sa k spevu pridali. Po nejakom čase sme sa pobrali do neďalekého amfiteátra, kde o 16.hod. začínal viachodinový kultúrny program. Pozreli sme si hodinový blok programu pod názvom Vitajte v Honte. Účinkoval v ňom aj FS Otava z Nového Mesta n. V. S členmi tohto súboru sme si po programe na neďalekom parkovisku zahrali a zaspievali blok piesní. I keď sa nám ešte nechcelo odísť, okolo 18.hod. sme sa pobrali k autobusu, kde nás už čakal Jožko, ktorého manželka hľadala niekoľko hodín. Nemali sa ako skontaktovať, lebo Jožko si odložil mobil do jej kabelky. Pri autobuse na kopci nad dedinou Hrušov nasledoval blok hudby a piesní v podaní Rozvadžanu pre potechu nás i všetkých okoloidúcich. Po nasadnutí do autobusu nás čakala ešte cca hodinová cesta na miesto ubytovania. Bola veselá, plná spevu. Mali sme za sebou horúci slnečný deň plný zážitkov a ešte veľa plánov pred sebou.

Po príchode do penziónu Rekrea Maxim sme sa porozdeľovali do dvojíc, ubytovali sa a pobrali pešo na večeru do neďalekej reštaurácie. Keďže personál reštaurácie obsluhoval niekoľko väčších skupín (medzi nimi aj svadbu), čakanie na jedlo bolo dlhé. Ale vďaka šou, ktorú v jedálni predviedli hudobníci Ľubo a Miro, sme sa pri čakaní dobre zabavili. Po najedení sme sa vrátili do penziónu. Tu ešte nasledovalo niekoľko kôl spevu (s plným žalúdkom sa totiž spať nemá ísť) – najskôr na chodbe na 1.poschodí, potom pred chatou a nakoniec v jednej z izieb na prízemí. Po každom kole sme sa rozlúčili a pobrali do izieb s tým, že sa už ide spať. Preto sa niektorí opakovane prezliekali z nočných úborov, iní prišli spievať aj v nočnom úbore. Niektorí to postupne vzdávali a už sa pri ďalšom kole k spievajúcim nepridali, ale aj tak spev počuli až do svojej izby. Ako posledné sa už krátko pred polnocou začali celkom neplánovane (po Ľubošovom povzdychu „som len pútnik“) spievať kostolné piesne. Okolo polnoci po poslednej cigaretke fajčiarov pred chatou ruch utíchol a všetci sa pobrali na lôžka.

Ráno začal Ľuboš hrou na harmonike (a opäť to boli kostolné piesne) a potom sa cestou na raňajky rozprávalo o tom, ako sa kto vyspal – niektorí lepšie, iní horšie a niektorí kvôli komárom vôbec. Ale všetci vstali včas a po raňajkách sme sa zbalili a opäť nastúpili do autobusu. Zamierili sme na približne hodinovú cestu do Veľkej Lehoty, kde má súčasné pôsobisko bývalý správca našej farnosti, pán farár Mgr. Ján Michút. Počas cesty sa nacvičovali piesne, ktoré sa budú spievať počas svätej omše. Začalo pršať a to bola predzvesť celodenného počasia. Po príchode do Veľkej Lehoty dážď na chvíľu prestal. Plánovali sme pokračovať v skúške v kostole, ale prieskumníci zistili, že v kostole sa skúšať nedá, lebo sa v ňom už ľudia modlili pred omšou. Keďže do omše so začiatkom o 11.hod. bolo ešte viac ako pol hodinu a oproti kostolu bol hostinec, skúška sa konala tam. Krátko pred omšou sme sa presunuli do kostola, krojovaní na chórus, 3 nekrojovaní sme zostali dolu. Omša získala krásnym spevom v podaní členov Rozvadžanu slávnostný charakter. Domácim sa ich spev veľmi páčil. Po omši  bolo naplánované spievanie pred kostolom, ale vzhľadom na lejak, ktorý sa opäť spustil, sa zaspievala len 1 pieseň a potom sme išli na faru. Pán farár spolu s kostolníčkou a kostolným otcom pripravili občerstvenie. Pri občerstvovaní, rozhovore a speve čas rýchlo bežal. Prezreli sme si faru, povypytovali sa pána farára na všeličo možné, pozreli si na fotografiách v notebooku, koľko snehu mali vo Veľkej Lehote počas poslednej zimy, zistili, že pán farár je aj po troch rokoch od odchodu celkom dobre informovaný o dianí v našej obci a prijali jeho pozvanie na prehliadku do druhého kostola, ktorý má vo farnosti. Keďže tento kostol bol v asi 6 km vzdialenej Malej Lehote, vrátili sme sa do autobusu a nasledovali pána farára, ktorý išiel pred nami v aute. Kostol je nový, moderný a priestranný. Bol postavený približne v rovnakom čase ako náš stankovský. Pán farár nám porozprával o jeho histórii i súčasnosti a potom odpovedal na viaceré zvedavé otázky folkloristov. Bolo to pre nás všetkých príjemné stretnutie a veríme, že rovnako aj pre pána farára. Na záver sme mu zaspievali ešte jednu pieseň, on nám udelil požehnanie na cestu a okolo pol tretej sme vyštartovali smerom do Levíc.

V autobuse sa niektorí z krojov prezliekli do civilu, ďalší skombinovali časti  kroja a civilného oblečenia, zopár si nechalo na sebe kroj. Aj napriek pochmúrnemu počasiu panovala v autobuse dobrá nálada a znel veselý spev.

Počas cesty sme mali v pláne zastaviť sa na obed v motoreste. Ten však bol beznádejne zaplnený. Silný dážď vyhnal všetkých turistov z potuliek v prírode niekam pod strechu. Rozhodlo sa preto, že sa presunieme až do Levíc, aby sme sa najedli a zároveň dozvedeli, ako to dopadne s vystúpením. Promenádny koncert Rozvadžanu sa mal totiž konať pod holým nebom, v parku M. R. Štefánika. A počasie je pri vonkajších podujatiach vždy rizikovým a nepredvídateľným faktorom, najmä ak ich plánujete dlhodobo dopredu. Po usadení sa v pizzerii a postupnom objednávaní jedla sme sa dozvedeli, že na jedlo budeme čakať dlhšie. Aj sa tak stalo. Náš stôl dostal jedlo ako posledný až skoro po dvoch hodinách čakania. Tí, čo sa najedli ako prví, sledovali medzitým v televízore olympiádu – práve súťažil Peter Sagan. Pri čakaní na jedlo sme sa dozvedeli, že z bezpečnostných dôvodov sa vystúpenie nebude konať. Niektorí boli sklamaní, iní sa potešili, že sa skôr vrátime domov. Počasiu rozkázať nevieme a pritom, aké bolo v nedeľu 21.8.2016 sa vonku pod holým nebom vystupovať nedalo a ani obecenstvo by určite neprišlo.

Krátko po 18.hodine sme sa vydali na ďalekú cestu domov. Aj napriek tomu, že sme nenaplnili všetky plány, vládla v autobuse dobrá nálada. Rozhovory striedal spev, niektorí oddychovali. Po troch hodinách cesty sme sa priblížili k domovu a postupne sme vysadzovali folkloristov z okolitých obcí. Vo Svinnej sme zastavili pred domom kontrabasistu M. Beleja, ktorý nebol na zájazde. Všetci sme vystúpili, on z garáže vyniesol basu a nasledoval spoločný blok hudby a spevu.

Po odchode zo Svinnej nám zostalo už len zopár kilometrov a niekoľko minút v autobuse a boli sme doma. Zájazd sa skončil, ale spomienky zostanú. A veru bude načo spomínať (ako Janko nepočúvol radu domácich v Hrušove, ako sa Jožko stratil, ako Evka bránila Vilka, ako hudobníci iným odjedali z večere a potom ich kŕmili zmrzlinovým pohárom, ako sa pred polnocou impulzívne spievalo Som len pútnik …, ako podaktorí v noci bojovali s komármi, ako sa niektorí prežehnávali na 1-2-3-4-5 a iní vraj modlili za dážď, ako sme čakali na jedlo a ešte veľa ďalších pamätných momentov). To najdôležitejšie však je, že aj na tomto zájazde sa potvrdilo, že Rozvadžan je stmelený kolektív, že jeho členovia sa dobre poznajú, majú zmysel pre humor a vedia si uťahovať jeden z druhého i sami zo seba, vedia sa poškriepiť i udobriť, majú v krvi lásku k folklóru, radosť z vystúpení, ktorú šíria aj do publika a chcú šíriť aj naďalej. Veríme, že im to ešte dlho, dlho vydrží a tešíme sa na najbližšie stretnutie s folklórom v ich podaní u nás doma v polovici septembra.

O.Š.

XXIV. Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov  – Veľká Javorina, 31.07.2016

Minulý rok bol Rozvadžan na Javorine prvýkrát a zanechal tam výborný dojem. To určite prispelo k tomu, že aj v roku 2016 dostal pozvanie na vystúpenie na XXIV. Slávnostiach bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine.

Program na veľkom pódiu začínal v nedeľu 31.júla 2016 o 930 hod., ale keďže Rozvadžan mal vystupovať až popoludní, z domova sa odchádzalo po skorom obede až o 1130 hod. Za volantom autobusu sedel Janko Gabriš a veru to s autobusom nemal ľahké. Išli sme cez Beckov. Po ceste sa skúšala záverečná pieseň Krásna je vlasť moja rodná a dolaďovali detaily vystúpenia. Pri stúpaní na Veľkú Javorinu mal autobus technické problémy, preto sme cestu do kopca absolvovali pomalým tempom. Aj spievať sa prestalo, lebo všetci sledovali, ako to šofér a autobus zvládnu – podarilo sa, vyšli sme až hore.  Po vystúpení z autobusu sme sa hneď presunuli do blízkosti pódia, lebo do vystúpenia veľa času nezostávalo. Potešilo nás, že mierne pofukovalo a slnko sem-tam zakrývali mraky. Viacerí totiž mali obavy z horúčav, ktoré boli dole pod kopcom. V areáli bolo rušno. Na pódiu bežal program sledovaný početným publikom pousádzaným na tráve. K nemu sa pridali aj niektorí z Rozvadžanu. Ostatní sa ešte pred vystúpením potrebovali upraviť – prezuť do čižiem, uviazať ručníky, skontrolovať, či je s krojom všetko tak, ako má byť.

O 1315 hod. už všetci stáli pri pódiu, sledovali FS Kasanka a čakali na svoj čas na pódiu. Ten prišiel podľa harmonogramu o 1330 hod. Ako prvá išla kapela, ktorá zostala pod pódiom a na pódium nastúpili tanečníci. Na úvod zahrali niekoľko piesní a zatancovali. Potom nasledovala krátka prestávka a na pódium nastúpili muži, aby zaspievali Regrútske piesne. Oproti štandardnému pásmu tam boli mierne úpravy vyplývajúce z toho, že niektorí členovia súboru chýbali. A ak chýba ten, ktorý sólo začína spievať pieseň, treba ho nahradiť. Teraz si k tomu pripravili ešte aj krátky rozhovor vedúceho súboru s najstarším členom súboru strýcom F. Letkom na tému, ako to bolo, keď oni rukovali. Aby sa strýcovi lepšie spomínalo, naliali mu za štamprlík páleného. Niektoré regrútske pesničky si pospevovalo aj obecenstvo, ktoré tento blok odmenilo bohatým potleskom. Potom nasledovalo pásmo Dožinky, ku ktorému pani Bočáková pripravila krásny nový dožinkový veniec. Aj v tomto pásme boli drobné zmeny v závislosti od toho, kto bol resp. nebol na pódiu. Ale členovia Rozvadžanu zastupovanie chýbajúcich členov súboru bez problémov zvládajú. Obecenstvo nikdy nezostane o nič ochudobnené. Kolotoč spevu, tanca a hovoreného slova ako vždy publikum zaujal, roztlieskal a rozospieval. Za potlesku odchádzali z javiska a potom ešte čakali na záver programu. Pritom sledovali ďalšie vystupujúce súbory.

Na záverečnú pieseň nastúpili okrem Rozvadžanu aj ďalšie súbory, ktoré ešte boli v areáli podujatia. Lenže z jednej záverečnej piesne sa stalo celé pásmo, v ktorom sa striedali moravské a slovenské piesne. Obecenstvo si vyžiadalo viaceré prídavky, účinkujúci neodmietli a tak pieseň striedala pieseň a po pôvodne záverečnej piesni nasledovali ďalšie. Nakoniec ale prišla aj  tá skutočne posledná a účinkujúci opustili pódium.

Po vystúpení krátko po 15. hod. sme sa všetci vybrali hľadať sľúbené občerstvenie. Plán bol občerstviť sa a potom sa vrátiť medzi ľudí a tak, ako aj minulý rok zaspievať si a zabaviť sa spolu s ľuďmi v areáli. Ale niekedy sa plány nečakane menia. V stane s občerstvením bol predseda TSK Ing. Jaroslav Baška spolu s hejtmanom JMK a hneď, ako zbadal členov Rozvadžanu, ktorých pozná z viacerých predchádzajúcich vystúpení, poprosil ich o dve piesne pre hejtmana JMK. Samozrejme, že neodmietli a zaspievali a nie dve ale hneď viac piesní. Potom nasledovala prestávka na guláš, kávu a vínko a zábava vo vnútri stanu pokračovala ďalej. Okrem spevu, ku ktorému sa pripojili aj predstavitelia susedných krajov sa v stane aj tancovalo. Striedali sa slovenské a moravské piesne. Veselá atmosféra v stane priťahovala pozornosť okoloidúcich, ale keďže vnútri stanu bolo málo miesta, nakukovali zvonku. Pri dobrej nálade čas rýchlo bežal. Zábava v stane by bola určite pokračovala ešte dlho, ale okolo pol piatej organizátori začali rozoberať a skladať lavice a stoly a bolo treba stan vyprázdniť. Potom sme sa už pobrali smerom k autobusu, len po ceste niektorí ešte nazreli do stánkov, vypili pivko a okolo 17.hod. sme už boli pri autobuse. Tu sa ešte zagratulovalo meninovým a narodeninovým oslávencom – bolo ich teraz dosť veľa a potom sme už všetci nastúpili do autobusu.

Cesta z kopca dole bola kvôli pretrvávajúcim technickým problémom s autobusom ešte náročnejšia ako tá predtým hore. Na chvíľu sme dokonca aj zastali a zvažovali, či pokračovať, ale po krátkej prestávke si Janko Gabriš opäť sadol za volant a pomaličky sa mu podarilo zísť dole. Patrí mu veľká vďaka za bezpečnú prepravu všetkých účastníkov. Po rovine to už autobusu išlo lepšie a rýchlo sme sa blížili k domovu. Ukázalo sa však, že doma tak rýchlo, ako sme si mysleli, nebudeme. Pri Beckove sme odbočili na salaš a tam pokračovala zábava. Hralo sa, spievalo sa i tancovalo. V prestávkach sme konzumovali syr a popíjali nealko i alko – každý podľa toho, na čo mal chuť.

Domov sme pokračovali až po viac ako hodine zábavy, ale všetci spokojní a príjemne naladení. Veď odspievali, koľko chceli a ako vždy potešili nielen z pódia, ale aj počas improvizovanej zábavy, ktorá Rozvadžanu ide vždy veľmi dobre. Veríme, že za sebou na Javorine i na salaši nechali spokojné obecenstvo, ktorému spríjemnili krásne letné nedeľňajšie popoludnie.

O.Š.

Folklórna Lysá – Lysá pod Makytou, 26.06.2016

V nedeľu 26.júna sa v rodinách členov FS Rozvadžan obedovalo zavčasu. Autobus na vystúpenie odchádzal od ihriska v Rozvadzoch už o 12.hod. A pred nastúpením sa viacerí ešte obliekali do krojov. Ale všetci to stihli včas a autobus po zbere všetkých účastníkov na jednotlivých zastávkach odišiel podľa plánu. Cesta trvala približne hodinu a počas nej nás zastihol intenzívny dážď. Ten pokračoval aj po príchode do Lysej pod Makytou. To však do vystúpenia zostávali ešte viac ako dve hodiny. Pohľadali sme šatňu, ktorá bola v miestnej škole. Trochu sme sa pri hľadaní potrápili – školu sme našli ľahko, horšie to bolo so šatňou, pretože sme sa najskôr na 2.poschodie vybrali po nesprávnom schodišti, ale na druhý pokus sme našli pre nás vyhradenú šiestacku triedu. Zložili sme si veci, vypočuli si pokyny od vedúceho a vybrali sa na obhliadku. Amfiteáter, v ktorom sa má vystupovať bol neďaleko školy. Potom nasledoval obed v školskej jedálni. Niektorí odmietli, lebo víkend bol v znamení viacerých podujatí a všade sa podával guláš, na ktorý už tretí deň po sebe nemali chuť. O pol tretej sa všetci vrátili do šatne. Niektorí sa potrebovali prezliecť do krojov a potom všetci zabsolvovali skúšku. Flautista zistil, že doma zabudol košeľu. Hneď sa našli ochotní, ktorí mu ju chceli zapožičať u miestnych, ďalší zas hovorili, že vestu si môže obliecť aj na tričko. On to však vyriešil telefonátom domov a obetaví príbuzní mu zabudnutú košeľu priviezli ešte pred vystúpením.

Po skúške nasledoval presun von pred budovu školy. Počasie sa vylepšilo a na 21.ročník Folklórnej Lysej svietilo slniečko. Do amfiteátra sa išlo spoločne v sprievode všetkých vystupujúcich až o 15.hod. Medzi publikom a pódiom bola pomerne veľká betónová plocha. Na nej sa po predstavení súboru moderátorkou podujatia postupne jednotlivé súbory (okrem jedného, ktorý meškal pre po ceste pokazený autobus) prezentovali krátkou ukážkou zo svojho programu. Moderátorka nám opakovane trošku komolila názov súboru (vyslovovala ho ako Rozvačan) i obce (hovorila Trenčanské Stankovce), ale voči tomu sme boli tolerantní. Trošku väčšiu nervozitu v členoch súboru vzbudzoval časový posun v programe, ktorý vznikol neskorším začiatkom a postupne vzhľadom na dlhšie vystúpenia narástol až na trištvrte hodinu. Obvykle nebýva neskorší odchod po vystúpení problémom (skôr pravidlom), ale teraz chceli futbaloví fanúšikovia stihnúť začiatok nášho futbalového zápasu.

V programe postupne vystúpili súbory FSk JAVORNÍK, Lúky; DFS JAVORINKA, Lysá pod Makytou; DFS KÝČERA, Halenkov; FSk JAVORINA, Lysá pod Makytou; FSk MANÍNEC, Podmanín; FSk Dúbrava, Jasenica; FSk  Žrnovanka, Horná Mariková; FSk Rozvadžan, Trenčianske Stankovce; FS BYSTRIČAN, P. Bystrica; FS KARPATY, Bratislava. Poradie vystupujúcich nebolo, podľa nášho názoru, zvolené práve najšťastnejšie. Všade býva najväčší záujem o domáci súbor, ktorý by preto mal byť vyvrcholením programu. Tu však vystupoval v strede. Jednotlivé vystúpenia mali rôznu dĺžku, pričom domáci ho mali najdlhšie, lebo predvádzali kompletnú svadbu. Svadobčania nakoniec rozdávali koláče i ulievali po štamrlíku. Ďalší program už u domácich nevzbudil takú pozornosť. Naši počas predlžujúceho sa čakania na vystúpenie stihli ešte jednu skúšku i občerstvenie v stánkoch. Na pódiu vystupovali s pásmom Hodová zábava u Cibulíka. Toto pásmo vzniklo úpravou pásma Fašángová muzika. Napriek viacerým chýbajúcim členom súboru predviedli dobrý výkon. Počas jánskeho víkendu boli totiž viaceré vystúpenia s účasťou Rozvadžanu – v piatok, v sobotu i v nedeľu, kedy bolo ešte u nás doma aj divadelné predstavenie. Speváci sa zastúpili, ale tanečné páry boli na javisku len štyri a pri metlovom tanci tancovali len tri, čo bolo na plochu javiska pomerne málo. Ale to sme zrejme zaregistrovali iba my, ktorí sme toto pásmo videli viackrát. Záver programu ani nasledujúcu jánsku vatru a ľudovú veselicu sme už nevideli, lebo hneď po vystúpení sme odchádzali, aby fanúšikovia stihli aspoň druhý polčas futbalového zápasu. V autobuse po ceste naspäť síce vodič pustil rozhlasový prenos, ale ten nebolo dobre počuť, a tak potom do neho znel v autobuse spev.

Asi prvýkrát po vystúpení išiel Rozvadžan domov tak rýchlo a so zmiešanými pocitmi. Futbal a folklór sa v túto nedeľu stali konkurentmi a tiež tri dni nabité podujatiami boli priveľa pre každého, kto ich všetky zabsolvoval. Ale všetky zvládli so cťou a teraz po nich bude nasledovať približne mesačná dovolenková pauza. Najbližšie vystúpenie čaká totiž Rozvadžan až 31.júla.

Ďakujeme za všetky polročné aktivity Rozvadžanu, prajeme všetkým krásne dovolenky a budeme sa tešiť na ďalšie vystúpenia.

O. Š.

Jánsky víkend, 24. – 26.06.2016

Niekedy si niečo naplánujete, prisľúbite svoju účasť a potom Vám pribudnú v rovnakom (alebo skoro rovnakom) termíne ďalšie aktivity, na ktorých sa tiež chcete a potrebujete zúčastniť. Takto sa to stalo aj členom folklórneho súboru Rozvadžan počas posledného júnového víkendu. Niektorí zabsolvovali počas troch dní všetky, iní len niektoré z aktivít. Veď okrem povinností člena súboru, sú aj povinnosti pracovné, rodinné, obecné alebo aktivity v iných záujmových organizáciách. Nikto však nedokáže byť v rovnakom čase na dvoch rôznych miestach súčasne. Preto aj členovia Rozvadžanu neboli počas víkendu s folklórnym súborom všade. Ale súbor ako celok úspešne zvládol všetky akcie.

Piatok, 24.06.

V kalendári svietilo krásne meno Ján. Na oslavy v rodine Janka Sedláčka prišli popoludní zaspievať niekoľkí členovia Rozvadžanu. Uctili si tak nielen meniny gazdu súboru, ale aj okrúhle narodeniny jeho syna Juraja a tiež výročie jeho kňazskej vysviacky.

Večer o 20.hodine sadali členovia Rozvadžanu do autobusu a na pozvanie basistu M. Beleja vyrazili do Svinnej, kde Spolok priateľov dobrej zábavy v spolupráci s miestnou kultúrnou komisiou organizovali podujatie Jánske ohne. V programe boli vystúpenie Ľudovej hudby s harmonikou, vystúpenie FS Rozvadžan, vatra, hry pre deti, zábava, opekanie klobás. Rozvadžan si vyskúšal pásmo Hodová zábava u Cibulíka, ktoré pripravovala aj na nedeľné vystúpenie na Folklórnej Lysej. Samozrejme, že po oficiálnom vystúpení nasledovalo pokračovanie a zabávanie sa pri horiacej vatre. U domácich možno až do rána bieleho, ale pre členov Rozvadžanu len cca do polnoci, lebo vystúpenia mali naplánované aj na ďalšie dva víkendové dni a predtým bol potrebný aj nejaký nočný spánok. Od rozbehnutej zábavy sa síce odchádza ťažko, ale keď sa chce a vedúci vydá pokyn, tak sa ide a približne o pol jednej už boli aj doma.

Sobota, 25.06.

U nás doma v Trenčianskych Stankovciach sme mali Deň obce. Jeho súčasťou bolo aj charitatívne podujatie „Na kolesách proti rakovine. Hlavným organizátorom bol Evanjelický cirkevný zbor a. v. Trenčianske Stankovce. Zúčastnil sa ho aj Ing. J. Baška, predseda TSK. Kultúrna časť podujatia sa konala na pódiu v areáli fary. Vystúpili v ňom aj členovia mužskej skupiny Rozvadžanu s pásmom Regrútske piesne. V množstve iných vystupujúcich upútali pozornosť obecenstva krásnym spevom i krojmi.

Večer ešte stihli niektorí členovia Rozvadžanu odísť na tradičné Jánske ohne do neďalekých Veľkých Bieroviec. Podobne ako v piatok vo Svinnej ani v sobotu v Bierovciach nemohli zostať do konca, lebo v nedeľu ich čakalo ďalšie vystúpenie.

Nedeľa, 26.06.

Rozvadžan absolvoval vystúpenie na 21.ročníku festivalu Folklórna Lysá v Lysej pod Makytou. O tomto vystúpení píšeme v osobitnom článku.

Niektorí členovia Rozvadžanu sú aj členmi divadelného súboru. Spolu s ním sa zúčastnili v nedeľu v Spoločenskom dome reprízy divadelného predstavenia N. V. Gogoľa:  Ženba.

 

Keď vidíme jánsky víkend takto zosumarizovaný, tak to vzbudzuje úctu pred všetkými, ktorí to zvládli všetko zabsolvovať nielen ako diváci, ale ako aktívni účastníci. A tiež to svedčí aj o porozumení a tolerantnosti ich rodín.  Takže V Ď A KA všetkým a za všetko.

O.Š.

Trenčianske folklórne slávnosti, XXXVI. ročník, Mníchova Lehota – 10. – 11.06.2016

Počas druhého júnového víkendu sa v neďalekej Mníchovej Lehote konal už XXXVI. ročník Trenčianskych folklórnych slávností. Medzi vystupujúcimi boli aj členovia nášho FS Rozvadžan.

Piatok, 10.06., Kultúrny dom Mníchova Lehota

Piatkový program mal dva bloky.

Prvý blok pod názvom Balady a vojanské piesne sa začínal o 18.30 hod., pričom účinkujúci museli prísť už o 17.45 hod. Išlo o hudobno-spevný program muzikantov, spevákov, speváckych skupín Čajka, Chotár Horná Súča, Rozvadžan Trenčianske Stankovce, Škrupinka, Tomáš Hanáček a ženy FS Nadšenci Trenčín, Podžiaran Papradno, Barbora Burianová a Štefan Pavlík, Mníchova Lehota.

Druhý blok pod názvom Tanečné dedičstvo II mal začiatok o 20.00 hod. Vystúpili v ňom s tanečným programom DFS Kornička, FS Nadšenci, FTS Trúfalci a sólisti tanečníci.

Naši muži sa na vystúpenie prepravovali individuálne osobnými autami. Program mal presný scénosled včítane minutáže pre moderátorku i jednotlivé súbory. Naši vystupovali v prvom bloku ako 6.súbor v poradí a mali k dispozícii 5 minút. V sprievode heligónky, ozembuchu a basy zaspievali dve regrútske piesne – Osemnásty rôčik nastal, Ket pomašírujem. Po vystúpení všetkých súborov nasledoval spoločný nástup všetkých na scénu a spoločný spev piesne V Trenčíne vojáci šablenky pucujú na melódiu piesne Široko daleko v Taljanskej zemi. Celý blok programu bol dynamický a zaujímavý pre obecenstvo.

Sobota, 11.06., Amfiteáter Mníchova Lehota

Na vystúpenie v sobotu išli z FS Rozvadžan ženy, tanečné páry a gazda s gazdinou. Išlo sa autobusom, pričom sa pôvodne plánovaný odchod z 15.00 hod. posunul na 14.40 hod. a tak sa mi ho podarilo zmeškať. Preto len informácie z programu a od účinkujúcich. Počasie bolo pekné, čo je pre úspech vonkajších podujatí základná podmienka. Rovnako ako v piatok aj v sobotu bol presne vypracovaný scénosled včítane minutáže. Program začínal o 14.00 hod a trval až do cca 21.00 hod. Naši vystupovali v hodinovom bloku s názvom Tancuj, spievaj, zahraj si so začiatkom o 16.00 hod. V tomto bloku vystupovali:  ŽSSk Kubrá z Kubrej, ŽSSk Rozvadžan z Trenčianskych Stankoviec, DSSk UFS Družba Trenčín, ŽSSk Dolinečka Soblahov, SSk Podžiranček Papradno, SSk a ĽH Mladosť Považská Bystrica, Erik Kitzing a Gabika Hrušovská, Šimon Jánošík a Tatiana Capová, SSk Kornička Trenčín, MSSk Škrupinka Trenčín. Naše ženy vystupovali ako druhé v poradí s pásmom na Ďura a mali k dispozícii 5 minút. Na záver programu zaspievali všetky súbory spoločnú pieseň Jeden deň do nedele spievame si vesele na melódiu piesne Spadel z pece holúbek. Celý blok programu vyznel veľmi pekne.

Po skončení svojho vystúpenia sa členky Rozvadžanu presunuli do hľadiska a so záujmom sledovali ďalší program. Domov sa s pocitom pekne stráveného sobotného popoludnia vrátili až večer.

XXXVI. ročník Trenčianskych folklórnych slávností bol veľmi pekne pripravený a z pohľadu účinkujúcich i obecenstva pozitívne hodnotený. A naši v ňom obstáli aj v konkurencii mnohých ďalších vystupujúcich súborov so cťou. Môžeme byť právom hrdý na to, ako Rozvadžan prezentuje náš folklór a reprezentuje našu obec.

O.Š.

Spoločné družné stretnutie – Bukovec, 28.5.2016

28.mája 2016 bolo horúce sobotňajšie popoludnie. Dalo by sa vyberať z rôznorodých aktivít, ktorým sme sa mohli venovať, či už pracovných alebo oddychových. Ale väčšina členov Rozvadžanu sa obliekla do krojov a o 15.hod. nasadla do autobusu. Cieľom cesty bola obec Bukovec. Konalo sa tam „spoločné družné stretnutie občanov, rodákov a ľudí srdcom inklinujúcim k Bukovcu“ – to je citát z plagátu k podujatiu. Organizátormi boli spevácka skupina Bukovčané a JDS v Bukovci. A náš folklórny súbor bol pozvaný vystúpiť v kultúrnom programe na tomto stretnutí.

V autobuse bol v prvej polovici cesty pokoj, znel iba šum rozhovorov. Doma zrejme mali všetci frmol, aby postíhali povinnosti, a tak potrebovali chvíľu na preladenie sa na folklór. V druhej polovici cesty sa však už začalo pospevovať. Vilko mal meniny a spolu s Evkou ponúkali občerstvenie. Vpredu sa vystriedalo niekoľko navigátorov, ktorí radili vodičovi, kde na kľukatých cestách odbočiť, aby sme prišli do cieľa bez blúdenia. Podarilo sa, do Bukovca sme prišli bez problémov a včas.

Po vystúpení z autobusu nás privítali domáci – pani starostka a vedúci domáceho súboru. Nášmu vedúcemu dali inštrukcie, ako si predstavujú príchod Rozvadžanu do sály. Ešte pred vstupom do budovy sa krátko spievalo vonku a potom sa so spevom išlo dovnútra. Hneď vo vestibule bol pripravený stôl a pri ňom niekoľko domácich nalievalo uvítací štamprlík. Tí, ktorí ochutnali, hovorili, že mal riadnu silu. Po vstupe do sály sme si poobzerali výzdobu – figuríny v tradičnom miestnom bielo–modrom kroji, výstavku predmetov, ktoré používali predchádzajúce generácie Bukovčanov a tiež menšie javisko, na ktorom bolo motto podujatia: „Hľadajme cestu k sebe, hľadajme spoločnú nôtu.“ Potom sme sa usadili vpredu na rezervovaných miestach. Ale iba nakrátko, lebo chlapi išli ešte von skúšať a ženy si v druhej časti sály oddelenej závesmi uväzovali ručníky.

Krátko po 17.hod. sa začal kultúrny program. Po otvorení predsedníčkou miestnej JD, privítaní hostí a súborov sa prítomným krátko prihovorila starostka obce. Potom na pódium prišla domáca spevácka skupina Bukovčané a zaspievala úvodnú pieseň. Vystriedal ich evanjelický cirkevný spevokol z Bukovca, ktorý zaspieval dve piesne. Po nich sa predstavila spevácka skupina Hrachovienka z Hrachovišťa. Tá nielen spievala, ale predstavila sa aj hovoreným slovom. Jedno i druhé bolo zaujímavé. Najväčší potlesk z tejto skupiny však získala jedna staršia pani, ktorá v sále vyvolala búrlivé salvy smiechu svojimi mierne šteklivými vtipmi. Ich prednes a pointy nemali chybu. Potom bol na javisko pozvaný Rozvadžan. Rozložili krčmu u Cibulíka a ako prvé predviedli pásmo Fašángová muzika u Cibulíka. S tým už vystupovali toľkokrát, že si v ňom texty vždy mierne upravujú a bez problémov zastupujú chýbajúcich členov súboru. A zábavu rozprúdili parádnu a v riadnom tempe. Pesničky sa spievali nielen na javisku ale aj v hľadisku, a to s veľkým zápalom. Obecenstvo si na konci vyžiadalo aj prídavok. Po odchode z javiska sa na stoličky v hľadisku posadili iba niektorí. Ženy sledovali ďalší program z balkóna a muži dopĺňali tekutiny stratené pri vystúpení za závesom v sále. Na pódiu pokračoval kultúrny program vystúpením speváckej skupiny Dolinka z Hrušového a domácej speváckej skupiny Bukovčané. Väčšina vystupujúcich bola v seniorskom veku. Niektorí sa opierali o paličky, ale radosť a zápal, ktorí dávali do piesní, bol čisto mladícky. Aj domáci museli dávať prídavok. Potom sa na javisko opäť vrátil Rozvadžan s pásmami Ďuro, ktoré sa zaspievali ženy a Regrútske piesne v podaní mužov. A po prvýkrát bolo toto pásmo predvedené rozšírené. Prevažne vážne piesne boli doplnené veselými melódiami regrútskej zábavy. A publikum znovu spievalo spolu s javiskom. V celej sále bolo cítiť radosť z ľudovej piesne a spevu. Na záver kultúrneho programu všetci vystupujúci vyšli na pódium a spoločne zaspievali pieseň Zem moja slovenská.

Kultúrny program na javisku skončil okolo pol siedmej, ale podujatie pokračovalo ďalej. Odhrnuli sa závesy, stoličky preniesli k prestretým stolom a začala sa bohatá hostina – guláš, sladké zákusky, slané pečivo i bohaté tekuté občerstvenie. Domáci hostitelia sa pripravovali starostlivo a boli veľmi pozorní. Po nasýtení pokračovala zábava. Na parkete to rozprúdil Rozvadžan, ale ani ostatní sa nenechali zahanbiť. Hrala hudba, spievalo sa, tancovalo. Všetko išlo na výbornú, len ozembuchy sa nedarilo zladiť do rovnakého rytmu. V prestávkach sa rozprávali vtipy, obdivovali krásne čepce žien (zistili sme, že u slobodných a vydatých sú rôzne). Čas plynul veľmi rýchlo. Tí, ktorí sa nazdávali, že budeme doma skôr, ako to bolo minulý týždeň z Kunovíc, zistili, že veru nie. Tam sa iba hralo a spievalo, tu aj tancovalo, čo viedlo k inému vnímaniu plynutia času. Ale všetko raz skončí. Lenže keď sa v zábave  rozbehnutému Rozvadžanu povie, že sa bude končiť a odchádzať, tak to ešte riadnu chvíľu trvá, kým sa naozaj skončí a nasadne do autobusu. Ešte bolo treba zaspievať jednu, potom druhú a ešte ďalšiu pieseň. Opäť sa spievala aj Lipová lyžka v podaní Milana Beleja a ešte aj všelijaké iné. So spevom sa išlo pomaly aj do autobusu. Po nasadnutí všetkých sa s nami do autobusu prišli rozlúčiť domáci. Dostali sme aj výslužku a o 21.45 hod. sme sa vydali na cestu domov. V autobuse sa spievalo a ponúkalo jedlo i pitie, až kým sme neprišli o približne hodinu domov. I keď si niektorí robili srandu, že my prví v Sedličnej budeme vystupovať za jazdy, lebo „máme spoždění, nezastavujeme“, zastavilo sa všade, kde bolo treba a každý sa v poriadku a dobrej nálade dostal domov.

Na záver chceme poďakovať organizátorom stretnutia v Bukovci za milé a pohostinné prijatie. Bolo nám u Vás dobre, preto ešte raz VĎAKA za Vašu srdečnosť.

O.Š.

Jízda králů – Kunovice, 22.5.2016

Nedeľa, 22.mája 2016. V Trenčianskych Stankovciach máme hody. Členovia FS Rozvadžan si však tento rok „hodárov“ pozvať nemohli. Ani oni  hodový obed doma nestihli. Čakalo ich vystúpenie v Kunoviciach. Bolo tam trojdňové podujatie Jízda králů.

Autobus na vystúpenie odchádzal už o 11.00 hod. Postupne pozbieral pasažierov a vyrazil na približne hodinovú cestu. Počas nej bolo v autobuse neobvyklé ticho. Bolo počuť len tlmený šum rozhovor, žiaden spev ani hra na hudobné nástroje sa neozývali. V druhej polovici cesty poslali šoférovi CD, aby ho pustil. A na naše prekvapenie nebol to Rozvadžan, ale iná folklórna spevácka skupina z nášho regiónu. Po príchode na miesto sme pribrali do autobusa najskôr jednu a potom ešte aj druhú sprievodkyňu, ktoré nás spoločným úsilím priviedli na miesto, kde sme mali parkovať. Pred vystúpením z autobusu vedúci vydal pokyny. Chcel pritom použiť mikrofón, ale keďže sa ho nepodarilo spojazdniť, vystačil si aj s vlastným hlasom. Prvým bodom programu bola obedná prestávka. Dobre urobili tí, ktorí pridelené stravné lístky hneď aj použili a najedli sa. Neskôr už nebola na ich použitie príležitosť a niektorí si ich nevyužité odniesli domov. Po zasýtení žalúdkov nasledovalo obliekanie sa do krojov u tých, ktorí z domu prišli v civile, alebo prezúvanie sa do čižiem a viazanie ručníkov u žien.

Do 14.hodiny prišli aj zvyšní členovia súboru, ktorí na prepravu použili vlastné autá. Nasledovala krátka skúška programu. Keďže bolo horúce popoludnie, konala sa v chládku neďaleko autobusu. Potom sme sa všetci presunuli pred neďalekú reštauráciu, kde zaspievali a zatancovali pre radosť hosťov na terase a okoloidúcich. K tancu sa pridal aj jeden moravský šuhaj, ktorý sa síce líšil krojom, ale inak hneď zapadol medzi Rozvadžan. Aj ho chceli prijať medzi seba, ale musel sa pobrať za svojimi povinnosťami. My sme sa presunuli na nádvorie Panského dvora, kde bolo pripravené pódium na vystúpenie. Nebolo prázdne, konala sa na ňom súťaž – regionálne kolo detského verbuňku. A ako to už pri súťažiach býva, predĺžila sa. Kým všetci dosúťažili a porota vyhodnotila a ocenila víťazov, nastal cca 45-minútový časový sklz. Tým došlo k časovému prekrývaniu sa dvoch vystúpení – nášho Rozvadžanu v Panskom dvore a koncertu dychovej hudby Stříbrňanky v areáli Jazdy kráľov, ktoré mali podľa pôvodného harmonogramu nasledovať po sebe. Domáci diváci tak nemohli sledovať obidva programy a preto sa niektorí presúvali počas vystúpenia na iné miesto. My sme samozrejme zostali a potom sledovali vystúpenie Rozvadžanu. Pritom na nás svietilo slniečko a tak sme sa stihli aj opáliť.

Na pódiu Rozvadžan po dlhšom čase predviedol celý svoj program Rok na dedine –Fašiangy, Ďuro, Regrútske piesne, Máj, Dožinky. Jednotlivé bloky programu uvádzala sprievodným slovom i krásnym spevom Jarka Kohútová. Oproti minulým vystúpeniam boli drobné zmeny v textoch i v obsadení členov súboru. Čo však zostalo nezmenené, bola radosť a zanietenie, ktoré všetci folkloristi do svojho vystúpenia dávali. A vo vysokom tempe vydržali počas celého viac ako hodinového programu. Obecenstvo to oceňovalo častým potleskom. Mnohé piesne si publikum spievalo spolu s účinkujúcimi. A niektorí si ich budú môcť spievať aj doma, lebo si so sebou odniesli CD Rozvadžanu Rok na dedine. Bohužiaľ, ja som ako predajca CD veľmi neuspela, ale druhý predajca zvolil špeciálnu stratégiu (akú, to neprezradíme) a s ponukou CD bol omnoho úspešnejší.

Po skončení vystúpenia na pódiu sme sa všetci „účastníci zájazdu“ presunuli z horúčavy do podzemného „sklípku“, kde            sme sa schladili. Čakalo tam na nás občerstvenie od hostiteľov i z vlastných zásob. Pozostávalo z vínka, minerálky a sladkého i slaného pečiva, ktoré napiekli doma členky a manželky členov Rozvadžanu. Pre tých, ktorí neobedovali, to však na plné nasýtenie hladných žalúdkov nestačilo. Tento problém potom zrejme vyriešila až neskorá večera doma. Ale dobrú náladu to nikomu nepokazilo. Asi prvýkrát po vystúpení Rozvadžan nebavil publikum na nejakom improvizovanom pódiu, ale zabával sa sám. V pivnici to hučalo ako v úli. O čo menší bol kamenný priestor okolo nás, o to hlasnejší bol spev. A keď si muzikanti dali krátku prestávku, spev z plných hrdiel pokračoval ďalej aj bez ich sprievodu. V takomto tempe sa pokračovalo skoro tri hodiny. Niektoré pesničky sa dokonca spievali opakovane. Zaujímavé bolo aj zaspievanie piesne Lipová lyžka z muzikálu Na skle maľované v podaní basistu M. Beleja. Ostatní sa mohli pridať len k refrénu. Pred 20.hodinou sa už začali ozývať hlasy, že by sme sa mohli vybrať aj na cestu domov. Veď niektorí mali za sebou náročné dni a nedeľné aj sobotné vystúpenie (v Bierovciach) a pred sebou ďalší pracovný týždeň. Na podnet vedúceho sme teda opustili „sklípek“ a vybrali sa na cestu k autobusu. Ale trvalo ešte polhodinu, kým sa všetci presunuli do autobusu a vyštartovali sme na cestu domov. Bola plynulá až na jednu 10-minútovú zastávku, ktorú si niektorí vyžiadali. Počas celej hodinovej cesty domov sa v autobuse hlasno spievalo. Niektorí popri speve aj zabudli vystúpiť tam, kde pôvodne chceli. Ale to vyriešil šofér pri ceste domov, lebo sa s autobusom vracal ešte raz na to isté miesto. Nuž, aj také veci sa stávajú. Aspoň je potom neskôr na čo spomínať.

V Kunoviciach bol Rozvadžan prvýkrát, ale určite tam svojim vystúpením zanechal veľmi dobrý dojem. A aj členovia Rozvadžanu si z Kunovíc odniesli pekné spomienky. O týždeň 28.5.2016 folkloristov čaká vystúpenie na ďalšom novom mieste v Bukovci. Tešíme sa na nové publikum.

O. Š.

XIV. ročník slovenského festivalu seniorských folklórnych súborov „KÝM ŽIJEŠ TANCUJ“ – Záhradné centrum Veľké Bierovce, 21.5.2016

V sobotu 21.mája 2016 sa za krásneho teplého a slnečného počasia v Záhradnom centre Bolech vo Veľkých Bierovciach konal XIV. ročník slovenského festivalu seniorských folklórnych súborov organizovaný občianskym združením „KÝM ŽIJEŠ TANCUJ“.

Vystupujúce súbory sa vo festivalovom areáli schádzali už od 10.hodiny dopoludnia. Od 10. do 12.hodiny mali zvukové a priestorové skúšky. Od 12.do 12.50 hod. mali povinnú zvukovú skúšku účinkujúci z pásma „Z kasáreň na muziku“ (teda aj Rozvadžan).

Samotný program bol rozdelený do niekoľkých pásiem.

  • pásmo: Hudobné pozdravy (14.00 – 15.00 hod.) – v priamom prenose ho vysielalo rádio Regina. Účinkujúci i diváci mohli prostredníctvom rozhlasu poslať hudobný pozdrav svojim blízkym. Ako posledný v ňom pozdravil poslucháčov rozhlasu Vendelín Sedláček, ktorý v éteri poďakoval vedeniu obce Trenčianske Stankovce, členom FS Rozvadžan a ich manželkám.

  • pásmo Hudobno – spevný program „Z kasáreň na muziku“ (13.00 – 14.00 hod.) pripravila J Kohútová a v priamom prenose vysielalo rádio Regina. Ako už naznačoval jeho názov, malo dve tematické časti – prvá bola venovaná regrútskym a vojenským piesňam, druhá tanečným piesňam. V obidvoch častiach sa postupne predstavili ĽH a MSSk Rozvadžan Trenčianske Stankovce, SSK Cerianka Lovce, ĽH a SSk Selčan Selec, ĽH a SSk Považan Považská Bystrica a MSSk Škrupinka Trenčín. Na záver všetci spoločne zaspievali pieseň „V Trenčíne vojáci šablenku pucujú“ na melódiu piesne „Široko daleko v Talianskej zemi“. Keďže išlo o živé rozhlasové vysielanie, jednotlivé vystúpenia plynule na seba nadväzovali a išli v rýchlom tempe. Na záver moderátor poďakoval všetkým vystupujúcim, vyzval divákov na potlesk (bol búrlivý) a potom prenos ukončil. Pri počúvaní rozhlasu hodina vysielania ubehla veľmi rýchlo. Tí, ktorí boli priamo v areáli, mali k zvukovému i vizuálny zážitok, ktorý určite stál za to.

Program pokračoval po skončení živého vysielania ďalej, ale už si ho mohli vychutnať iba návštevníci priamo v Záhradnom centre vo Veľkých Bierovciach.

  • pásmo Z každého rožku trošku (15.00 – 15.50 hod.) – hudobný, spevný, tanečný program seniorských folklórnych súborov a jednotlivcov z Prešovského, Banskobystrického, Trenčianskeho, Nitrianskeho a Bratislavského kraja.

  • pásmo Kým žiješ tancuj (16.00 – 16.10 hod.) – otvorenie XIV. SFSFS.

  • pásmo Koňare, čačinare guraľe (16.15 – 17.00 hod.) – program seniorských folklórnych súborov z Prešovského a Košického kraja.

  • pásmo Zo srdca Slovenska (17.15 – 17.45 hod.) – program seniorských folklórnych súborov z Banskobystrického a Žilinského kraja.

  • pásmo Z Trenčianskej župy (18.00 – 19.30 hod.) – program seniorských folklórnych súborov z Trenčianskeho kraja.

  • pásmo Pri muzike alebo Bavíme sa navzájom (19.45 – 21.15 hod.) – ľudová zábava všetkých zúčastnených seniorských folklórnych súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, kde sa bavili a učili tance navzájom, pod taktovkou skúsených tanečníkov.

Program sobotného popoludnia a večera bol bohatý a zaujímavý, počasie mu prialo, takže žiadny priaznivec folklóru, ktorý prišiel do areálu Záhradného centra Bolech vo Veľkých Bierovciach určite neľutoval a odniesol si domov bohaté kultúrne zážitky.

Členovia Rozvadžanu majú ďalšie úspešné vystúpenie za sebou. Keďže bolo hneď za „našimi humnami“, mohli ich vidieť aj obyvatelia Trenčianskych Stankoviec. A hneď na druhý deň v nedeľu má Rozvadžan ďalšie vystúpenie v Kunoviciach.

O. Š.

Stavanie mája – Trenčianske Stankovce, 29.04.2016

 Každoročné stavanie mája patrí medzi stále živé tradície aj v našej obci. Tento rok sa máj staval v piatok 29.apríla o 17.hodine. Pri takejto kultúrnej akcii nemohol chýbať ani Rozvadžan. Jeho členovia sa zhromaždili v Spoločenskom dome. Odtiaľ so spevom prešli za obecný úrad, kde už bol ozdobený máj pripravený na postavenie. Za pokračujúceho spevu folkloristov ho pracovníci OPS s pomocou techniky postavili a bezpečne ukotvili na obvyklom mieste pred obecným úradom.

Stavanie mája 2016 - 2

Po postavení mája nasledoval kultúrny program. Krátkym príhovorom ho otvorila a ďalej uvádzala Ľ. Mikulášová. Po jej príhovore zaspieval niekoľko piesní Spevokol JD pod vedením L. Žiška. Potom nasledoval folklór (spev, hudba, tanec) v podaní dospelých členov Rozvadžanu i detskej folklórnej skupiny Stankovčan. Veľkí i malí účinkujúci zaujali a potešili svojim vystúpením všetkých prítomných divákov. Tanec a spev pokračovali ešte dlho po postavení mája. Veď počasie bolo pekné, začínal víkend a blížil sa máj, podľa mnohých najkrajší mesiac v roku. A  postavený máj nám ho bude celý mesiac pripomínať.

Stavanie mája 2016 - 1

Jedna vydarená obecná akcia s účasťou Rozvadžanu je za nami a veľa ďalších Rozvadžan v máji i počas celého leta čaká. Veríme, že budú úspešné.

O.  Š.

Stavanie mája 2016 - 3

 

 

Krajská postupová súťaž a prehliadka ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov a inštrumentalistov
PAPRADŇANSKÉ KUBEČKO – Papradno, 14.5.2016

Aj v tomto roku, rovnako ako vlani, sa náš FS Rozvadžan zúčastnil postupovej folklórnej súťaže. Na rozdiel od vlaňajška sa však v tomto roku nepredstavovali súbory ako celky, ale samostatne ľudové hudby, spevácke skupiny, sólisti a inštrumentalisti. Regionálne kolo súťaže sa konalo 10.4. v Trenčianskej Turnej. Z našich zástupcov do krajského kola postúpila ľudová hudba, ženská spevácka skupina a spevácke duo.

Krajská postupová súťaž a prehliadka ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov a inštrumentalistov sa pod názvom PAPRADŇANSKÉ KUBEČKO konala v sobotu 14.5.2016 v kultúrnom dome v Papradne. Autobus odchádzal od ihriska v Rozvadzoch už o 7.30 hod. Bola v ňom iba časť súťažiacich členov FS Rozvadžan. Ostatní sa do Papradna prepravovali osobnými autami. Mali totiž v sobotu ešte ďalšie povinnosti a potrebovali sa preto domov vrátiť skôr. V autobuse bolo počas cesty pomerne ticho. Neskúšalo sa ani nespievalo. Aj napriek intenzívnemu dažďu sme sa do cieľa cesty dostali bez problémov a včas. Tam sa po príchode všetkých súťažiacich členov konali na javisku krátke skúšky.

Program na javisku sa začal s miernym meškaním – namiesto o 10.00 hod. sa začalo cca o 10.15 hod. Pripravených bolo celkovo 21 súťažných vystúpení – 4 ľudové hudby, 2 spevácke duá, 5 sólistov, 5 mužských speváckych skupín, 4 ženské spevácke skupiny a 1 inštrumentalista. Moderátorka programu každého vystupujúceho pred vystúpením krátko predstavila. Naši vystupovali ako 2. (6-členná ľudová hudba s niekoľkými piesňami), 3. (spevácke duo Helena Gabrišová a Jana Bočáková s 2 piesňami a hudobným sprievodom L. Žiška) a 18. (ženská spevácka skupina s pásmom Ďuro). Tí, ktorí práve nevystupovali, sedeli v hľadisku a pozorne sledovali dianie na javisku. A veru bolo načo pozerať. Ako skonštatoval aj L. Žiško, od jeho predchádzajúcej účasti v podobnej súťaži v minulosti, úroveň výrazne stúpla. A aj my ostatní v hľadisku sme mali možnosť vidieť, že úroveň bola naozaj vysoká, a to aj v porovnaní so súťažou v apríli v Trenčianskej Turnej. Samozrejme, že sme fandili hlavne našim, ale tiež aj mužskej speváckej skupine Škrupinka z Trenčína. Vystúpenia všetkých súťažiacich boli výborné a len ťažko sa dalo odhadnúť, ako súťaž dopadne a kto postúpi do celoslovenského kola. O tom po skončení približne dvojhodinového programu rozhodovala 3-členná odborná porada. Tá po vyhodnotení odišla na viac ako hodinový rozborový seminár s vedúcimi súborov. Na výsledky sme si museli počkať približne do 15.hodiny. Skoro trojhodinové čakanie sme vyplnili obednou prestávkou, prechádzkou po okolí a zapojením sa do spevu spolu s ďalšími súbormi. Teraz však zábavu neviedli naši, lebo členovia hudby (okrem 2 Petrov – huslistu a heligónkara) odišli po vystúpení a obede domov. Vyhrávali mladí členovia iného súboru. Ich hudobný prejav bol odlišný od nášho folklóru – piesne hrali v rýchlejšom tempe a viaceré z nich boli pre nás neznáme. Ale hrali s veľkou radosťou a takmer nepretržite počas čakania na vyhodnotenie.

Aj napriek dlhému čakaniu sme sa dočkali vyhlasovania výsledkov v sále kultúrneho domu. Naši obstáli so cťou – i keď nikto nepostúpil do celoslovenského kola, získali sme 2 zlaté pásma a 1 strieborné pásmo. Potešil nás aj výsledok Škrupinky, ktorá postúpila do celoslovenského kola.

Po vyhlásení výsledkov sme sa už ponáhľali do autobusu a domov. Po ceste vedúci súboru informoval o pripomienkach odbornej poroty k jednotlivým vystúpeniam. Prítomní pridali vlastné postrehy. Popri rozbore a pospevovaní pesničiek nám cesta domov rýchlo ubehla.

Súťaž je za nami a tešíme sa na ďalšie vystúpenia už nasledujúci víkend.

O.Š.

Súťaž  a prehliadka folklórnych skupín  v Trenčianskej Turnej 10.04.2016

V nedeľu 10.apríla 2016 sa v Trenčianskej Turnej konala krajská súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov, súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov a folklórnych skupín pod názvom „Tancuj, spievaj, zahraj si“, ktorú usporiadali Trenčianske osvetové stredisko a Obecný úrad v Trenčianskej Turnej. Program sa začínal o 13.30 hod. a trval viac ako štyri hodiny. Moderovala ho Jarka Kohútová. Najskôr sa predstavili detskí interpreti a po nich dospelí folkloristi. Všetky vystúpenia sledovali nielen diváci v  hľadisku ale aj členovia poroty.

hudba_rozvadzanmuzi_rozvadzanZeny_Rozvadzan

Na rozdiel od minulého roku sa nepredstavovali folklórne skupiny ako celok, ale buď sólisti hudobníci, speváci bez sprievodu hudby, spevácke a tanečné duá, ženské a mužské skupiny s počtom členov do 12. Týmto rozdelením bolo v 1. bloku v kategórii Deti 16 vystúpení (1 ľudová hudba, 1 inštrumentalista, 5 spevákov sólistov, 8 speváckych skupín a 1 pár sólisti tanečníci) a v  2. bloku v kategórii Dospelých 14 vystúpení (1 ľudová hudba, 2 spevácke duá, 8 speváckych skupín a 3 páry sólisti tanečníci). Pre divákov sa tým popoludnie stalo zaujímavejším, pre vystupujúcich napínavejším a pre porotu náročnejším na hodnotenie. Výkony súťažiacich pri hodnotení rozdelila do pásiem  – bronzového, strieborného a zlatého. Zvlášť sa vyhodnocovali kategórie Deti (o 15.hod.) a Dospelí (o 17.30 hod.).

Ani súbor Rozvadžan nevystupoval ako celok, ale po jednotlivcoch či skupinách. Viacerí členovia Rozvadžanu prišli preto do Trenčianskej Turnej nie ako účinkujúci, ale ako diváci – niektorí spoločným autobusom, iní vlastnými dopravnými prostriedkami.

V kategórii Deti mal stankovský folklór 2 zástupcov. Hrou na heligónke sa predstavil Miško Červeňan, ktorý získal ocenenie v zlatom pásme s postupom a sólo spevom Gabika Sedláčková, ktorá získala ocenenie v striebornom pásme.

V kategórii Dospelí sa z Rozvadžanu predstavila najskôr ľudová hudba, potom spevácke duo Helena Gabrišová a Jana Bočáková so sprievodom harmoniky Ladislava Žiška, spevácka skupina žien s pásmom Ďuro a mužská spevácka skupina s pásmom Regrúti. Všetci boli na javisku výborní a zožali zaslúžený potlesk. Ale dobrá bola aj konkurencia. V ženskej a mužskej skupine dokonca s rovnakým typom pásma.

Po vystúpeniach sólistov tanečníkov nasledovala polhodinová prestávka, počas ktorej sa radila porota. Členovia Rozvadžanu si ju vyplnili spevom za sprievodu hudby vo vedľajšej sále. Potom sa už s očakávaním výsledkov presunuli naspäť do hľadiska. Všetci naši – hudba, spevácke duo, ženská i mužská skupina získali ocenenie v zlatom pásme, z toho prvé tri aj s postupom na krajskú prehliadku do Papradna. Z mužských speváckych skupín si postup do Papradna vyspievala ŠKRUPINKA Trenčín.

Po vyhlásení výsledkov ešte nasledovala chvíľa spevu a tanca, potom o pol siedmej večer sa všetci okrem vedúceho súboru vrátili domov. Vedúci súboru ešte zostal v kultúrnom dome na odbornom seminári.

Čo dodať na záver? Všetci sme sa tešili z pekne stráveného popoludnia a výborného výsledku v súťaži. Veríme, že spolu s nami sa tešili aj všetci priaznivci stankovského folklóru, ktorí prišli Rozvadžan do Turnej povzbudiť. A zároveň sa budeme tešiť aj na najbližšie vystúpenie našich folkloristov, ktoré bude doma pri stavaní mája

O. Š.

Fašiangy – Trenčianske Stankovce, Trenčín, 06.02.2016

Fašiangy sú obdobím veselosti, plesov a zábav. Začínajú vždy 7.januára, ale končia rôznym dátumom v závislosti od termínu Veľkej noci. Tento rok boli krátke, končili už v utorok 9.februára. V našej obci mávame posledných šesť rokov ich ukončenie už v sobotu predtým. Počas víkendu je totiž viac času na veselenie sa ako v utorok, ktorý je bežným pracovným dňom. Aj tento rok preto fašiangy u nás vyvrcholili v sobotu 6.februára. Za obecným úradom bolo rušno už od skorého rána. Zamestnanci OcÚ, OPS i dobrovoľníci sa činili pri príprave špecialít na VI. ročník obecnej zabíjačky.

Program na celý deň bol bohatý a nemohli pri ňom chýbať ani členovia FS Rozvadžan. Stretli sa o 10.30 hod. pri ZŠ a v sprievode spolu s maskami so spevom a vyhrávaním prešli k obecnému úradu, odkiaľ pokračovali ku Spoločenskému domu. Vo vyhrávaní a speve pokračovali nielen vonku ale aj vo vnútri Spoločenského domu, kde v tanci vykrútili aj pozvaných hostí včítane Ing. Jaroslava Bašku, predsedu TSK. Potom spoločne s predstaviteľmi obce a hosťami zasadli k obedu. Pri plných stoloch sa však nemohli dlho zdržať, lebo o 12.15 hod. už na nich čakal autobus, aby ich odviezol do Trenčína. Tam chvíľu spievali na Mierovom námestí a potom sa pobrali na Trenčiansky hrad. „Fašangovú“ obchôdzku zakončili na nádvorí pri hradnej studni, kde na nich čakali gazda s gazdinou s fľašou pálenky, slamienkou plnou slaniny i klobások a s druhou misou šišiek. Spolu potom prešli do zrekonštruovaných priestorov hradných kasární. Tam predviedli pásmo „Fašangová muzika v krčme u Cibulíka“. S týmto pásmom už vystupovali na rôznych pódiách a pred rozmanitým publikom, ale ešte nikdy na hrade. Toto reprezentatívne prostredie dalo Fašangovej muzike osobitné podfarbenie. Aj v takomto prostredí je však dôležité publikum. Veď ono je prijímateľom radosti, ktorú folkloristi zo seba pri vystúpení vyžarujú. A publikum na hrade sa veru malo na čo pozerať.

Špeciálne pre túto príležitosť Rozvadžan nacvičil aj pochovávanie basy, ktoré doteraz nemal v repertoári. Usilovne ho skúšali ešte aj v piatok, deň pred vystúpením. V úvode pásma prichádza celý smútočný sprievod v čele s farárom, organistom a „spevákom“, ktorých sprevádza kostolník. Za nimi štyria funebráci nesú na márach sviatočne „oblečenú“ basu, čo idú pochovať, máry sú vyzdobené“ smútočnými vencami, sprevádzajú ich štyri smrtky, či skôr „plačky.“ Niekoľko razy prejdú pred „smútiacim“ davom a farár ho „posvätí“ vodou. Potom nasleduje samotné pochovávanie basy, pri ktorom sa strieda hovorené slovo s piesňami. Na záver sú zaradené verše, ktoré hovoril Jožko Mojžiš:

V starých knihách je napísané,

že na fašangy je všetko dovolené.

Robit si srandu ze župana, meštanostu,

farára, krčmára aj starostu.

 

Všetko čo tu bolo povedané,

bolo pre srandu vymyslené.

A kto sa dokáže na to dnes urazit,

nemôže v našej obci viac pôsobit.“

Po speve chóru: „Olóres, dolóres, naučá ta v pekle móres“ nasledovala ešte záverečná pieseň, ktorou sa vystúpenie na Trenčianskom hrade skončilo. Tí, čo merali cestu na hrad a vládali tam dokráčať, určite neboli sklamaní. Veď Rozvadžan bol ako vždy výborný. A aj keď basu už pochovali, spevu ešte nebol koniec. Po návrate domov opäť spievali pred Spoločenským domom. Divákov však teraz bolo pomenej. Väčšina sa po zabíjačkovom hodovaní už pobrala domov, kde sa niektorí chystali na večernú zábavu a pochovávanie basy v Spoločenskom dome  v réžii JD. Domov sa pobrali aj viacerí členovia Rozvadžanu, ale niektorí ešte predtým odišli spevom potešiť chorého člena súboru Ľ. Pecháčka.

Bol to dlhý a náročný, ale úspešný deň. Teraz bude nasledovať pôstne obdobie, v ktorom bude čas a priestor na stíšenie sa a oddych od zábav. Veď:

„Už sa fašang končí, prichádza k nám póst,

nezadržíme ho jak kravu za chvost.

A k tomu všeckému basa premilá,

svoje vyhrávanie dneska skončila.“ …

 

… „Už ide do hrobu, nechce sa jej žit,

než ju pochováme, dajme jej napit.

Zbohom tu spočívaj basa premilá,

aby si sa k Velkej noci zbudila.“

O.Š.

Zimné slávnosti folklórnych skupín 23.1.2016

Foto1

V sobotu 23.1.2016 sa členovia FS Rozvadžan prezentovali na prvom verejnom vystúpení v roku 2016. Bolo to na Zimných slávnostiach folklórnych skupín v Mníchovej Lehote. Na vystúpenie sa odchádzalo o 15.30 hod. Padajúce snehové vločky pri nastupovaní do autobusu podčiarkovali zimnú atmosféru. I keď niektorí členovia súboru chýbali, tí prítomní sa na vystúpenie tešili. Po príchode do Lehoty sa pozdravili s domácimi a ostatnými súbormi a pripravovali sa na vystúpenie.

Program začal o 17. hod. príhovorom starostu obce. Po ňom nasledovali vystúpenia jednotlivých súborov, ktoré boli prístupné pre verejnosť. I keď je obdobie fašiangov, nevystupovali všetky súbory s fašiangovou tematikou, lebo program bol koncipovaný ako rok na dedine, a tak boli súborom pridelené rôzne pásma z ich repertoáru. Na javisku sa predstavili: STANASBA z Bošáce s pásmom Jarmek, Studienka Chocholná-Velčice – Jurské spevy, náš Rozvadžan – Stavanie májov, Dolinečka Soblahov – Máčanie konopí, Selčan Selec – Priadky, Latovec Dolná Súča – Fašangová zabíjačka a domáci Trúfalci Mníchova Lehota – Pochovávanie basy.

Foto2

Naši folkloristi boli počas vystúpenia ako vždy výborní a obecenstvu sa páčili. Obvykle v pásme Stavanie májov používajú brezovú májku, v zimnom období ju nahradili ihličnanom.

Po skončení približne hodinu a trištvrte trvajúceho programu starosta obce Mníchova Lehota odovzdal folklórnym skupinám pamätné listy. Vedúci skupín absolvovali rozbor vystúpení.

Okolo 19. hod. začala príprava sály na tanečnú zábavu a podávala sa večera. Po nej nasledovala koštovka domácich koláčov „lhoťaniek“.

O 20.hod. sa začala zábava vyhradená pre účinkujúcich a v rámci nej o 20.30 hod. škola tanca. Na tanečnom parkete to poriadne roztočili aj naši folkloristi. Už tradične rozprúdili zábavu a strhli všetkých ostatných. Pri dobrej nálade vydržali až do 23.hod. a určite by boli vydržali aj dlhšie, ale prišiel autobus a bolo treba nastúpiť a vrátiť sa domov. Dlhšie zabávať sa zostali domáci.

Prvé  tohtoročné vystúpenie má Rozvadžan úspešne za sebou. Najbližšie ich čaká vyvrcholenie fašiangov 6.februára, kedy ich budeme môcť vidieť nielen doma na obecnej zabíjačke ale aj na hrade v Trenčíne. A medzitým si ich môžeme vypočuť aspoň na CD, ktoré pripravili na konci roka 2015.

O.Š.